Ak hovoríme o ilúzii a realite, tak by spojovacím členom charakteristiky o tom, čo je ilúzia a čo realita mala byť pravda. Tu pripadá do úvahy mnoho variant, dokedy sa jedná o ilúziu a dokedy o realitu. Mohli by sme si načrtnúť aspoň nejaké. Domnievať sa niečo je stav vedomia, kedy o danej veci netvrdíme ani to, že je realitou, ale ani to, že je ilúziou. Je to neradikálny postoj, ktorý necháva dvere otvorené pre ďaľšie možnosti príjmu informácií v danej oblasti. Ak už sa v niečom radikálne rozhodneme, tak už nepripúšťame možnosť bratia do úvahy aj iných činiteľov, než sú tie, ktoré sú ohraničené našim radikalizmom. Ja by som to nazval myslením v mantineloch. Čím je myseľ otvorenejšia, tým sú tie mantineli od seba vzdialenejšie, a pri úplne otvorenej mysli sa úplne strácajú. takéto bezmantinelové myslenie používam pri meditácii a otvára mi nové obzory globálneho myslenia, ktoré z mantinelmi nie sú možné. Vráťme sa ale k ilúzii a realite. To čo sa pri určitých mantineloch javí ako realita, je pri vzdialenejších mantineloch ilúzia a naopak. Ak máte k tomuto čo napísať, tak nech sa páči.