Západoeurópska inkvizičná prax sa rozšírila aj na územie Slovenska. Je len málo historických dokladov, správ alebo zápisníc z procesov s bosorkami. Podľa V. Apfela (2001, s. 33) za najstarší sa považuje doklad o procese s bosorkami zo Štítnika z roku 1506, kedy bola upálená bosorka známa pod menom Maxinka. V. Apfel (2001, s. 146) konštatuje, že podľa zachovaných dobových záznamov bolo v rokoch 1565 – 1756 v Uhorsku pred súdmi rôznych inštancií prerokovaných 554 prípadov obžaloby z čarodejníctva a z nich 403 skončilo rozsudkom. Obvinení boli okrem malých výnimiek zaživa upálení.
Celkový počet na smrť odsúdených bol na území Slovenska neporovnateľne menší ako v západnej Európe, o čom rozhodli, podľa E. Horváthovej (1998, s. 110) viaceré okolnosti. Na Slovensko ani do ostatných častí bývalého Uhorska nikdy nebola prizvaná inkvizícia, trestné konania s podozrivými z čarodejníctva boli v kompetencii mestských súdov, kde žalobca vystupoval osobne a svoje obvinenia musel predniesť obžalobe priamo do očí. Tu už nebolo možné postupovať na základe výmyslov zákerných anonymných udavačov. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že po moháčskej bitke v roku 1526 bola väčšina Uhorska obsadená Turkami. Uhorské kráľovstvo sa zmenšilo na malú časť Zadunajska a Slovensko bez južných oblastí, a to trvalo až do konca 17. storočia. Navyše po celé 17. storočie prebiehali na našom území mocenské boje a vrchnosti mali iné starosti, ako pozývať inkvizítorov.
Na Slovensku vyvrcholili procesy s bosorkami v 17. storočí a v prvej tretine 18. storočia. Z týchto čias je už zachovaných pomerne dosť dokladov o tom, že v niektorých mestách boli síce čarodejnícke procesy zriedkavé, no v iných ich bolo veľmi mnoho. Smutné prvenstvo v upaľovaní bosoriek malo niekdajšie kráľovské mesto Krupina. V mestskom archíve sú v tzv. Čiernej knihe doklady o množstve procesov, o odsúdených a popravených. Bratislavská kniha súdnych protokolov Urgichtbucht uvádza, že v rokoch 1584 až 1610 bolo v pôsobnosti mestského súdu v Prešporku (dnešnej Bratislave) spáchaných 152 hrdelných deliktov. K masovému procesu s 23 bosorkami došlo v rokoch 1688 – 1692 pred mestským súdom v Šamoríne, odkiaľ sa zachoval obsiahly protokol v latinskom jazyku s popisom priebehu obžaloby, skrátenými záznamami o priznaní obžalovaných žien, ako i rozhovory medzi sudcami, obhajcom a žalobcom. Hoci sa zachoval podrobný materiál o priebehu procesu, konečný rozsudok nie je známy. Podľa V. Apfela (2001) súd napriek návrhu obžaloby, ktorá žiadala smrť pre všetky obvinené ženy, vyslovil trest len jednej žene.
Ojedinelé čarodejnícke procesy sa na Slovensku uskutočnili aj v 18. storočí. Z čarodejníctva väčšinou obviňovali dedinské ženy a meštianky, zatiaľ čo šľachtičné sa medzi obžalovanými ocitli len výnimočne. V Protokole kongregácie Turčianskej župy z rokov 1712 – 1714 (ss. 523 – 526) sa stručne opisuje čarodejnícky proces, ktorý sa týkal zemanov.
Vplyvom humanistických myšlienok osvietenstva, ktoré sa v súdnej praxi šírili z Francúzska a Anglicka začiatkom 18. storočia, v Rakúsko-Uhorskej monarchii procesy s bosorkami ustúpili.
Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum! |