Je ľudské ja idea? Vie z vás niekto dokázať, že tomu tak nieje? Možno si poviete: Ale nebuď blázon, je to naopak, idea je dielom ľudského ja, a ľudské ja je dielom chemických procesov v mozgu, ale čo keď tomu tak nie je a my sme naozaj ideou, ktorá sa pláca v chemických procesoch ľudského tela? Vie z vás niekto dokázať, že tomu tak nieje?

Ako sa tam "pláca"

tvoj problem je ze podla teba nehmotna dusa existuje je to podla teba fakt.
vobec neberies do uvahy ze to nemusi byt pravda.


Pritom to fakt nie je a z toho vyplyvaju tvoje problemy z pochopenim sveta.

Tvojmu tvrdeniu odporuje napr. jedna overená vec: človek si uvedomí svoje rozhodnutie až potom, čo mu ho mozog naservíruje.

Nejde o to, čo ja poviem, ale o to, čo sa (overiteľne) deje.

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

No, ja bych bez akej-takej znalosti en ni na web neliezol.

Ja viem - presne rovnako logicky sa dá obhájiť aj jestovanie a činnosť Babiek Jág.

Ten článok od ruwolfa hovorí o experimentoch, kde sa zistilo, že zlomok sekundy pred tým, než človek vníma, že sa rozhodol zdvihnúť ruku, v mozgu sa spustí aktivita, ktorú vedci nazvali "potenciál pripravenosti". Ani vedcom nie je jasné, ako to interpretovať. Mne to pripadá, akoby išlo o energetické "nažhavenie" k vykonaniu rozhodnutia a vzápätí človek vykoná rozhodnutie.

Individuálne ja chápem ako referenčný bod pre rozlišovanie reality. Bod, vzhľadom ku ktorému sa vytvára systém vzťahov s formami v čase a priestore prostredníctvom tvorenia, vnímania a interakcií. Ten referenčný bod tvorí, vníma a interaguje. Môže si tiež zvoliť, že niektoré z foriem, ktoré rozlíšil, bude považovať za svoju "individuálnu identitu". Zvyčajne to bývajú určité spomienky, názory, návyky a telo. Pre niekoho možno aj šaty, dom alebo auto.