Odmietanie otazky: 'Preco je vesmir taky, aky je?' Adamom pokladam prinajmensom za velmi kratkozrake. Podla mna je tato otazka celkom zmysluplna a da sa s nou vedecky zaoberat.

Ak si ju profesor Krempasky kladie moze mat na to svoje dovody. Mna jeho dovody az tak velmi nezaujimaju. Okrem toho, ze mi Krempasky prednasal fyziku na elektrofakulte, a ze som si precital nieco z jeho este za socializmu vydanych knih (ucebnica Fyziky a Synergetika), nic ma s nim nespaja.
Chcem tu len poukazat na slabost argumentacie Adama v jeho clanku Fyzika a krestanstvo, kde v jednom z odstavcov tvrdohlavo odmieta horeuvedenu otazku.
Pravdepodobne sucasna fyzika nema na to, aby skumala taketo otazky. Neznamena to vsak, ze otazkou sa netreba zaoberat. Ak si Adam pred touto otazkou schovava hlavu do piesku, urcite svoje opravnene snazenie za oslobodenie modernej spolocnosti od nabozenskych myslienok nevyhra.

Okrem Adamovho trivialneho konstatovania: 'Keby bol vesmir iny, tak by bol iny.' a tvrdenia 'Ak nieco nemozno testovat, netreba sa tym zaoberat,' som vlastne ziadne argumenty nenasiel.

Vesmir je taky obsiahly a zlozity system, ktoreho sme my sami (tak ako vedomie kazdeho z nas) integralnou sucastou. Je preto samozrejme, ze ho nemozeme skumat v jeho celistvosti. Lenze zlozity problem je mozne zjednodusit a zaoberat sa namiesto celeho systemu len urcitym podsystemom. Predpokladam, ze ine sucasna fyzika ani nerobi.

My ludia sa v sucastnosti mozeme hrat na 'stvoritelov.' V svojom pocitaci som schopny zadefinovat si urcity substrat (priestor s danou strukturou) a urcite pravidla (fyzikalne zakony), ktore urcuju ako sa dany system casovo vyvija. Po dostatocne dlhom case sa nam moze podarit najst v pamati pocitaca zaujimave objekty, ktore vzajomne interaguju podla novych pravidiel. Sanca, ze sa nam to podari nie je velmi velka, ale je realna a niektorym sa to podarilo.

Pre mna je toto dokazom toho, ze zivot sa vyvinul vdaka evolucii a ze storitel nie je potrebny. Ale aj toho, ze horeuvedena otazka ma zmysel. My ludia mame moznost testovat otazku 'Preco je vesmir taky, aky je?' Nie v jeho celistvosti, ale urcite v jeho castiach.

Predpokladam, ze profesor Krempasky toto chape. Hoci sa inteligentni veriaci fyzici musia vzdat primitivnej myslienky priameho stvorenia zivota na Zemi, posunu si svojho stvoritela niekde na zaciatok. Stvoritel je podla nich potrebny na zadefinovanie pociatocnych podmienok a pravidiel. Pre nich to moze byt dokazom toho, ze tu musi byt stvoritel.

To, ze na Zemi existuje zivot nie je nahoda. Zakladnou vlastnostou nasho vesmiru je, ze v nom prezivaju systemy schopne samozdokonalovania svojej organizacie.

Zopar dalsich myslienok na zamyslenie a ako 'provokacia' pre Adama:
1/ Predstav si, ze fyzici zistia ako odstartovat novy Big Bang. Stane sa fyzik, ktory by to uskutocnil stvoritelom.
2/ Ak uznavas materialnu podstatu vedomia, tak vies, ze nase myslenie moze ovplyvnovat okolitu realitu. Interpretovane veriacim fyzikom: Modlitby maju zmysel.

..

K niecomu dost podobnemu som sa vyjadroval uz davnejsie u Adama (bez odozvy od tvorcu vlakna, presnejsie odozvu na tento clanok som mal len od Zbyska). Takze nebudem si lamat hlavu a rovno sem hodim presne to iste co som tam napisal.

Re(2): Legitimnost otazky.
Posted on 22/7/2006 at 12:17:18 by poro

Taka otazka nie je dobre polozena, lebo ma v sebe skryty predpoklad. Tymto predpokladom je pricina, ktora sposobila vznik vesmiru. Rovnako aj odpovede co predklada Krempasky nepredklada celkom v poriadku. Jednak hovori o nahode, pricom sa neunuva vysvetlit preco by sme mohli aplikovat pravdepodobnostny kalkul, a ak by sme ho mohli, predklada len take rozdelenia, ake sa mu hodia. Naviac spomina ze ak zmenim hodnotu jednej fyzikalnej konstanty, tak zivot nie je mozny, avsak nevysvetluje co by sa stalo zmenou viacerych konstant (a uz vobec nerozobera ine vesmiry, ktore by sa nelisili len zmenou konstant). Pozrime sa na druhu alternativu, dajme tomu ze je legitimna, je vsak z logickeho hladiska nelegitimne predkladat iba tieto dve alternativy (nie su komplementarne). Moznosti je viacej.
Ci skutocne vesmir ma "svoju pricinu", to vsak patri do filozofie a nie fyziky. Tu sa treba zamysliet aj nad pojmom pricina, lebo slovo pricina by malo mat uplne iny vyznam. Cas je totiz nerozlucne spojeny z nasim vesmirom. Preto nemozno sa dost dobre pytat, na to co "bolo pred vesmirom" (kde si dosadzuje Panbozka).

..

..

..

..

..

..