Človek nie je slobodný. Nebol, nie je a nebude. Jeho miera rozhodovania je samozrejme väčšia ako u zvierat, ale ťažko hovoriť o nejakej absolútnej slobode.

Jednak sú tu prírodné zákony, ktoré nás obmedzujú v našom rozhodovaní. Druhak je to naša telesná výbava. Treťak sú to pravidlá spoločnosti, v ktorej žijeme. A štvrťak konkrétne okolnosti, v ktorých sa máme rozhodovať.

Donucovanie k určitému rozhodnutiu druhou stranou pritom vôbec nemusí byť násilné. Často si to ani nevšimneme.

Otázka:
V chladničke máme dve paštiky. Jednu v záruke a druhú po záruke. Rozhodneme sa, že zjeme tú, ktorá je v záruke. Je toto rozhodnutie vykonané na základe slobodnej vôle?

Podotázka:
Ako by sme sa rozhodli, ak by sme mali v chladničke všetky jedlá sveta?

ja sa rozhodujem podla toho, na co mam chut. a pasteky nejedavam takze to neriesim. slobodne som sa rozhodol zit ako vegetarian. krasne slobodne rozhodnutie....

Ten príklad znamenal asi to, že tvoje rozhodnutie o ovplyvnené mnohými faktormi a len ťažko hovoriť o absolútne slobodnom rozhodnutí.

Ak nemáš v chladničke nič iné, len dve paštiky, z toho jednu pokazenú, je jasné, že si nútený jesť len tú, ktorá je v záruke. Je to slobodné rozhodnutie, hlavne ak máš chuť na pečenú kuracinu?

Podotázka smerovala na možnosť výberu. Čím väčšia ponuka, tým slobodnejšia voľba. Ak by si mal v chladničke všetky jedlá sveta, vybral by si si podľa toho, na čo máš chuť. Bolo by to rozhodne slobodnejšie rozhodnutie, než rozhodnutie z prvého príkladu. Avšak aj tu by si bol obmedzovaný svojim telom. Lebo predpokladám, že niektoré z jedál by si jesť nemohol, napr. zo zdravotných dôvodov.

mozem sa rozhodnut aj nejest. mozem sa rozhodnut zajst do obchodu. mozem sa rozhodnut zajst do restauracie....mozem co chcem...

ty si mozes vybrat len z dvoch pastet z ktorych je jedna pokazena. to fakt nie je bohvieco...

Bol to len príklad na ukážku. Tvoje rozhodnutia nikdy nebudú celkom slobodné. Do niektorých z nich si nútený a ani si to neuvedomuješ.

Môžeš ísť do reštaurácie, ak máš peniaze. Ak ich nemáš, musíš sa rozhodnúť inak. Hoci ty by si podľa svojej SV rád šiel do reštaurácie, objednal si dobré jedlo a zaplatil ho. No keďže nemáš dostatok peňazí, nemôžeš to takto urobiť. Si obmedzovaný.

ale to nie je obmedzenie slobodnou volou. ty tomu stale nerozumies.

ty si totiz so svojim rozhodnutim nespokojna, pripadne chces viac. duchovnost ta nauci byt bohatym tak, ze ta nauci chciet menej. vtedy si aj tu pokazenu pasteku vychutnas ako najvacsiu lahodku
vzdy mas moznost, zalezi len na uhle pohladu...

Ale tu nehovoríme o duchovnosti, ale o tom, že aj rozhodnutie sa pre tú duchovnosť je dané okolnosťami, do ktorých sa dostaneš a teda tvoje rozhodnutie nie je úplne slobodné, ale závisí o mnohých faktorov, ktoré nemôžeš nijako ovplyvniť, a ktoré si dokonca ani nemusíš uvedomovať.

k dispozicii mas vsetko. len ty tie moznosti zatial nevidis...

Asi to bude v tom.

Ale keďže tebe zrejme nič nie je nemožné, mohol by si ma odtransportovať do roku 1939. Môžeme ostať na Slovensku. Dík.

Jáj, a môj kocúr by potreboval na chrbát dva páry husacích krídel. Mohol by si mu ich tam nejako vymeditovať.

minulost je mrtva...

inak nemozne to nie je, ale ja to neovladam, nemam taku vieru. aby som to prirovnal tak mam 150cm a nemozem robit veci, ktore robia ludia co maju 180cm. inak, keby som to vedel, myslis, ze by som to spravil?

Vidíš, tvoja výška je obmedzením, ktoré musíš zvažovať pri rozhodovaní sa. To len tak na okraj.

obmedzenim...
obmedzenie je to vtedy ked to ako obmedzenie beries. ked sme zili v komunistickom ceskosklovensku brala si ako obmedzenie, ze nemozes nikam ist? asi ano. ked sa otvorili hranice, beries to ako obmedzenie len preto, ze nemozes ist do vesmiru? asi nie...

Ombedzujú ťa aj prírodné zákony, tvoje telo, spôsob myslenia... a neberieš to ako obmedzovanie. Pres to všetko to obmedzovaním je.