20. júla 1933

Jeho svätosť pápež Pius XI. a prezident Nemeckej ríše, v snahe upraviť a zlepšiť už existujúce priateľské vzťahy medzi Svätou stolicou a Nemeckou ríšou, si želajú upraviť vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a štátom zastupujúcim celú Nemeckú ríšu stálou zmluvou na základe akceptovateľnom pre obe strany. Spoločne sa rozhodli uzavrieť zmluvu, ktorá bude podporovať konkordáty už uzavreté s jednotlivými nemeckými štátmi a zaistí pre zvyšné štáty obdobnú dohodu v základe podobnú, ktorá bude slúžiť pre riešenie budúcich možných problémov.

Za týmto účelom:
Jeho svätosť pápež Pius XI. poveril ako jeho splnomocnenca Jeho Eminenciu, najctihonejšieho kardinála Eugenia Paccelliho, jeho štátneho sekretára. Prezident Nemeckej ríše poveril ako splnomocnenca vicekancelára Nemeckej ríše, slobodného pána, Franza von Papena.

Ktorí, vymeniac si patričné poverenia a nájduc ich byť pravé a v správnej forme, sa dohodli na nasledujúcich článkoch:

Článok 1

Nemecká ríša garantuje slobodu vyznania a verejného praktizovania katolíckeho náboženstva.
Uznáva práva katolíckej cirkvi v rámci možností týchto zákonov, ktoré sú všeobecne použiteľné, riadiť a regulovať jej vlastné záležitosti nezávisle a v rámci jej vlastných kompetencií ako aj vydávať zákony a nariadenia záväzné pre jej vlastných členov.

Článok 2

Konkordáty uzavreté s Bavorskom (1924), Pruskom (1929) a Bádenskom (1932) zotrvávajú v platnosti a práva i privilégiá katolíckej cirkvi tam priznané sú zabezpečené v rámci teritórií štátov, ktorých sa týkajú. Pre zostávajúce štáty dohody vložené do tohto konkordátu vstupujú do platnosti ako celok. Tieto ustanovenia sú taktiež záväzné pre horeuvedené Štáty v prípade, že sa týkajú záležitostí, ktoré neboli regulované miestnymi konkordátmi v zmysle ustanovení, ktoré už boli vykonané.
V budúcnosti, miestne konkordáty so štátmi Nemeckej ríše budú uzatvárané iba so súhlasom ríšskej vlády.

Článok 3

V snahe upevniť dobré vzťahy medzi Svätou stolicou a Nemeckou ríšou, bude apoštolský nuncius sídliť v hlavnom meste Nemeckej ríše a veľvyslanec Nemeckej ríše vo Svätom meste.

Článok 4

Vo vzťahoch a korešpondencii s biskupmi, klérom a ďalšími členmi katolíckej cirkvi v Nemecku sa Svätá stolica teší úplnej slobode. To isté sa aplikuje na biskupov a ďalších diecéznych predstavených v ich jednaní s veriacimi vo všetkých aspektoch ich pastierskeho úradu.
Inštrukcie, nariadenia, pastierske listy, oficiálne diecézne obežníky a ďalšie ustanovenia ohľadom duchovného vedenia veriacich vydávané cirkevnými autoritami v rámci ich kompetencie (Čl. 1, ods. 2) sa môžu vydávať bez prekážok, ako aj sa dávať do pozornosti veriacich v už obvyklej forme.

Článok 5

Vo výkone svojich duchovných aktivít sa klér teší ochrane štátu v tej istej miere ako štátny predstavitelia. Štát na seba preberá povinnosť jednania v súlade so všeobecnými ustanoveniami štátneho zákona proti akýmkoľvek krivdám voči kléru osobne, alebo namierenými proti ich duchovnému charakteru, alebo akémukoľvek zasahovaniu do výkonu ich duchovnej služby a v prípade potreby poskytne úradnú ochranu.

Článok 6

Klérus a rehoľníci sú oslobodení od záväzkov prevziať úradné povinnosti, ako aj takých záväzkov, ktoré sú podľa nariadení cirkevného Kanónu nezlučiteľné s ich cirkevným a duchovným povolaním. To sa týka hlavne úradu magistrátu, sudcu a člena daňového úradu, alebo členstva vo fiškálnom tribunáli.

Článok 7

Prijatie vymenovania do štátneho úradu, alebo ďalšej verejne zriadenej štátnej inštitúcie závislej na štáte, vyžaduje v prípade kléru nihil obstat od svojho diecézneho ordinára ohľadom osoby, ktorej sa to týka, ako aj od ordinára, v ktorom sa verejne zriadená inštitúcia nachádza. Nihil obstat môže byť kedykoľvek zrušený a to kvôli vážnym dôvodom, ktoré by ovplyvňovali cirkevné záujmy.

Článok 8

Oficiálny príjem cirkvi je imúnny od zhabania do toho istého rozsahu, ako oficiálna mzda predstaviteľov ríše a štátu.

Článok 9

Od kléru sa nemá požadovať súdnymi alebo inými štátnymi predstaviteľmi podávanie informácie ohľadom záležitostí, ktoré im boli zverené, keď vykonávali dušpastiersku činnosť, a ktoré získali v rámci záväzku spovedného tajomstva.

Článok 10

Nosenie sutany alebo rehoľného habitu osobou, ktorá nemá právo ju nosiť, alebo nosenie klerikmi alebo duchovnými, ktorý majú zákaz ich nosiť, udelený záväzným a platným zákazom, od na to kompetentnej duchovnej autority a neskôr úradne oznámenej štátnej autorite podlieha tomu istému postihu od štátu ako zneužitie vojenskej uniformy.

Článok 11

Terajšia organizácia a členenie diecéz katolíckej cirkvi v Nemeckej ríši zostáva v platnosti. Zmeny cirkevnej, alebo rehoľnej provincie ako aj zmeny ďalších cirkevných hraníc, ktoré sa uskutočnia v budúcnosti, v prípade ak sa vykonajú vo vnútri hraníc nemeckého štátu, zostávajú predmetom dohody s vládou štátu, ktorého sa týkajú.
Premiestnenie a zmeny, ktoré presahujú za hranice nemeckého štátu, vyžadujú dohodu s ríšskou vládou, na ktorej bude ponechané zabezpečenie súhlasu regionálnej vlády. To isté platí, pri zmenách cirkevných provincií zasahujúcich niekoľko nemeckých štátov. Tieto podmienky sa nevzťahujú na také zmeny cirkevných hraníc, ktoré sa týkajú zmien v oblasti miestnej duchovnej starostlivosti.
V prípade akejkoľvek územnej reorganizácie v rámci Nemeckej ríše, ríšska vláda bude komunikovať so Svätou stolicou a takto vyjadrí svoj názor na zmenu organizácie a rozdelenia diecéz.

Článok 12

Bez ohľadu k ustanoveniam Článku 11, cirkevné úrady môžu voľne vznikať a meniť sa, pokiaľ sa to nedeje na štátne výdavky. Vznik a zmeny vo farnostiach sa môžu vykonávať podľa zákonitostí, s ktorými diecézni biskupi súhlasili a pre ktoré ríšska vláda zabezpečí rovnaké podmienky fungovania, a to tak rýchlo, ako to bude možné od štátnych vlád.

Článok 13

Katolícke farnosti a diecézne spoločnosti, episkopálne stolice, biskupstvá a rehoľné rády a kongregácie, ako aj inštitúcie, nadácie a hnuteľnosti, ktoré sú pod správou cirkevnej autority, sa môžu prenajímať alebo nadobúdať podľa príslušných legálnych kompetencií z civilnej oblasti a to podľa všeobecných ustanovení civilného práva. Takisto zostanú ako verejne uznané spoločnosti do tej miery, do akej nimi boli doteraz, podobné práva sú zaručené podľa týchto ustanovení zákona aj na zostávajúce majetky.

Článok 14

Ako principiálna záležitosť zostáva Cirkvi právo slobodne vymenúvavať osoby do všetkých úradov a cirkevných správ bez spolupráce so štátom, alebo s civilnými komunitami do te miery, do akej ďalšie ustanovenia neboli spomenuté v predchádzajúcich konkordátoch spomenutých v Článku 2. Obmedzenie urobené ohľadom vymenovania do Metropolitnej stolice z Freiburgu /pozri cirkevné provincie na Hornom Rýne/ má byť rovnako rozdelená na dve pomocné biskupstvá a to Rottenburgské a Mainzu, ako aj biskupstvo v Meissene. S ohľadom na Rottenburg a Mainz sa tá istá regulácia podrží na vymenúvanie kapitoly a na admistráciu práva patrónstva. Ďalej sa podľa týchto bodov musí:
1. Katolícky klér, ktorí zastáva cirkevný úrad v Nemecku, alebo vykonáva pastorálne, alebo vzdelávacie funkcie musí spĺňať nasledovné:
a) byť nemeckými občanmi,
b) mať osvedčenie z nemeckej strednej školy,
c) študovať filozofiu a telógiu najmenej tri roky a to na Nemeckej štátnej univerzite, Nemeckom cirkevnom kolégiu, alebo Pápežskom kolégiu v Ríme.

2. Pápežská bula nominujúca arcibiskupov, koadjuktorov "cum jure successionis" alebo menujúci "Praelatus nullius" nebude vydaná dokiaľ meno nominanta nebude dodané predstaviteľovi národnej vlády, v oblasti ktorej sa to týka a dokedy nebude zaistené, že žiadne námietky všeobecnej politickej povahy sa nevyskytnú.

Dohodou medzi cirkvou a štátom sa § 1, odseky a), b) a c) nemusia brať na vedomie, alebo sa môžu postaviť stranou.

Článok 15

Rehoľné rády a kongregácie nie sú predmetom zvláštnych obmedzení od štátu, či už sa to týka ich zakladania, vytvárania a ich rôznych inštitúcií, ich počtu, výberu (pozri zvláštne nariadenia § 2 tohto článku) členov, pastierskej činnosti, vzdelávania, starostlivosti o chorých a charitatívnej práce, ako aj záležitostí týkajúcich sa obhospodarovania ich majetku.
Predstavitelia rádov, ktorých sídla sa nachádza v Nemecku musia byť nemeckými občanmi. Provinciáli a ďalší predstavitelia rádov, ktorých sídla ležia mimo Nemecka, majú právo návštevy zariadení, ktoré sa nachádzajú v Nemecku.
Svätá stolica sa vynasnaží zaistiť, aby miestne organizácie mníšskych zariadení nachádzajúce sa v Nemeckej ríši boli, pokiaľ to bude možné, samostatné. Nemecké zariadenia nebudú spadať pod jurisdikciu cudzích provinciálov. Dohoda môže byť urobená s ríšskou vládou v prípadoch, kde malé množstvo rehoľních domov robí osobitnú nemeckú provinciu nepraktickou, alebo kde zvláštne podmienky vyžadujú zachovanie miestnej organizácie, ktorá je už trvale založená alebo bola založená a zotrváva vďaka svojej historickej osobitosti.

Článok 16

Predtým ako bikupi prevezmú riadenie ich diecéz musia zložiť prísahu, buď predstaviteľovi ríše v štáte, ktorého sa to týka, alebo prezidentovi ríše, podľa nasledujúcej formuly: "Tu, pred Bohom a na sväté evanjeliá prisahám a sľubujem, keď sa stanem bislupom, lojalitu Nemeckej ríši a štátu ... Prisahám a sľubujem vzdať úctu legálne zvolenej vláde a napomáhať jej vážnosti u kléru mojej diecézy. Pri výkone môjho duchovného úradu a pri mojej starostlivosti o dobro a záujmy Nemeckej ríše sa budem snažiť vyvarovať všetkých škodlivých skutkov, ktoré by ju mohli ohroziť.

Článok 17

Majetok a ďalšie práva verejných korporácií, inštitúcií, nadácií a združení katolíckej cirkvi ohľadom ich zákoných záujmov sú garantované podľa všeobecných ustanovení zemského zákona.
Budovy určené na bohoslužbu sa nesmú zbúrať a to z akejkoľvek príčiny bez predchádzajúceho dohovoru s cirkevnou autoritou, ktorej sa to týka.

Článok 18

Ak bude potrebné ukončiť platnosť zákonných záväzkov prevzaných štátom smerom k cirkvi a to založených na zákonnom podklade, zmluve, alebo zvláštnej dohode, Svätá stolica a ríša sa budú snažiť upraviť dohodu v duchu porozumenia a na základoch, na ktorých boli tieto záväzky predtým uzavreté.
Legitímne a tradičné práva majú byť považované za vyplývajúce zo zákona.
Odstúpenie od takýchto záväzkov sa musí kompenzovať protihodnotou v prospech poškodeného.

Článok 19

O katolícke teologické fakulty na štátnych univerzitách ma byť postarané. Ich vzťah k cirkevným autoritám sa bude riadiť príslušnými konkordátmi a zvláštnymi protokolmi, ktoré budú priložené, ako aj s ohľadom na cirkevné zákony a to v ich prospech. Ríšska vláda sa bude snažiť zaistiť pre všetky katolícke fakulty v Nemecku rovnaké podmienky riadenia, ktoré budú v duchu dohôd, ktorých sa budú takto dotýkať.

Článok 20

Ak neexistujú ďalšie dohody, cirkev má právo založiť teologické a filozofické kolégiá pre vzdelávanie kléru, ktorých zariadenia majú plne závisieť na duchovných autoritách, ak žiadne štátne náhrady neexistujú.

Článok 21

Katolícke cirkevné vyučovanie pre prvý a druhý stupeň základných škôl, stredné školy a učňovské školy bude časťou regulérnej osnovy vzdelávania a má byť vyučované v súlade s učením katolíckej cirkvi. Počas náboženského vyučovania sa zvláštna pozornosť bude venovať budovaniu vlasteneckého, civilného a sociálneho povedomia a zmyslu pre povinnosť v duchu kresťanskej náuky a morálneho kódu, podobne ako je tomu aj na iných predmetoch. Rozvrh vyučovania a vhodné učebnice na náboženské vyučovanie sa budú vyberať po porade a dohode s cirkevnou autoritou, ktorá bude mať oprávnenie kontrolovať, či žiaci získavajú vzdelanie v súlade s učením a požiadavkami cirkvi. Takýto druh kontroly a ďalšie podrobnosti sa prejednajú s príslušnou školskou autoritou.

Článok 22

Ohľadom menovania katolíckych učiteľov náboženstva sa predpokladá dosiahnutie obojstranej dohody s biskupom, takisto sa prejednajú učitelia nevhodní na vykonávanie učiteľských funkcií a to, či už na základe pedagogickom, alebo pre dôvody morálneho pôvodu, takíto učitelia nebudú môcť vykonávať náboženské vyučovanie dokiaľ horeuvedené prekážky budú pretrvávať.

Článok 23

Právo udržania si, ako aj zakladania nových katolíckych škôl sa garantuje. Vo farnostiach, kde to budú rodičia, alebo pestúni žiadať sa zriadia katolícke základné školy, a to za predpokladu, že počty dospievajúcich budú stačiť na to, aby sa škola mohla riadiť a spravovať v súlade s predpísanými štátnimi štandartmi a s prihliadnutím na podmienky miestnych školských organizácií.

Článok 24

Vo všetkých katolíckych základných školách majú byť zamestnaní iba učitelia, ktorí sú členmi katolíckej cirkvi, a ktorí zaručia naplnenie osobitných požiadaviek katolíckej školy. V rámci obsahu práce a všeobecného profesionálneho vzdelávania učiteľov sa zaistia také podmienky, ktoré zabezpečia formáciu a vzdelávanie katolíckych učiteľov v súlade so špeciálnymi požiadavkami katolíckych škôl.

Článok 25

Cirkevné rády a kongregácie sú oprávnené zakladať a riadiť súkromné školy, ktoré sú predmetom všeobecných ustanovení zákona a výnosov riadiacich vzdelávanie. Ak tieto školy nasledujú osnovy predpísané pre štátne školy, tí ktorí ich navštevujú získajú tú istú kvalifikáciu, ako tí čo navštevujú štátne školy. Pripustenie členov rádov, alebo kongregácií do vyučovacieho procesu a ich zaradenie na základné, stredné a školy pre seniorov je predmetom všeobecných podmienok, ktoré sa vzťahujú na všetkých.

Článok 26

S istými obmedzeniami očakávajúc neskoršie podrobné regulácie manželských zákonov je porozumene, že okrem prípadov vážneho ochorenia jedného zo zasnúbených partnerov a v prípade veľkého morálneho nebezpečenstva (prítomnosť ktorého musí potvrdiť na to určená cirkevná autorita), cirkevné uzatvorenie manželstva môže predchádzať civilnému obradu. V takýchto prípadoch má kňaz záväznú povinnosť oznámiť záležitosť registračnému úradu.

Článok 27

Cirkev bude zabezpečovať nemeckej armáde duchovné vedenie pre jej katolíckych dôstojníkov, personál ako aj jej ďalších predstaviteľov a ich rodiny v tom istom rozsahu.
Vedenie takejto duchovnej starostlivosti pre nemeckú armádu sa má zveriť zákonom ustanovenému biskupovi. Neskoršie duchovné menovanie sa má vykonať po dohode s ríšskou vládou v snahe nájsť kandidáta, s ktorým budú súhlasiť obe strany.
Cirkevné vymenovanie vojenských kaplánov a ďalšieho vojenského kléru sa vykoná po predchádzajúcich konzultáciách vojenského biskupa s vhodnými autoritami ríše. Armádny biskup môže vymenovať iba takých kaplánov, na ktorých získal povolenie zapojiť ich do vojenskej pastierskej činnosti od diecéznych biskupov spolu s vyjadrením o ich spôsobilosti. Vojenskí kapláni majú práva farských kňazov s ohľadom na vojakov a ďalší armádny personál k nim pridelený.
Podrobné nariadenia pre organizáciu pastierskej činnosti kaplánmi budú dodané apoštolským listom. Nariadenia pre úradné aspekty tejto činnosti budú vydané ríšskou vládou.

Článok 28

V nemocniciach, väzeniach a podobných zariadeniach si cirkev udrží právo navštevovať a vykonávať cirkevné obrady podľa pravidiel tej ktorej inštitúcie. V prípade, že sa takáto pastierska starostlivosť zvykne poskytovať pre isté inštitúcie a ak sa kňazi menujú štátom, alebo verejnými predstaviteľmi, potom takéto menovania budú vykonané až po dohode s cirkevnými autoritami.

Článok 29

Katolíci inej ako nemeckej menšiny žijúci v ríši, v záležitostiach týkajúcich sa používania ich materinského jazyka pri cirkevných obradoch, duchovných cvičeniach a pri vedení cirkevných združení, budú mať rovnaké práva a výhody ako sú tie, ktoré sú priznané osobám nemeckého pôvodu a reči v krajinách cudzích štátov, ktorých sa to týka.

Článok 30

Počas nedieľ a cirkevných sviatkov sa včlenia osobitné modlitby do liturgie počas hlavnej omše a to za dobro Nemeckej ríše a jej ľudí vo všetkých episkopálnych, farských a rehoľných kostoloch a kaplnkách Nemeckej ríše.

Článok 31

Katolícke organizácie a spoločnosti, ktoré sa venujú výlučne charitatívnej, kultúrnej a nábožnosti ako takej a takto sú vedené u cirkevných autorít, budú chránené ako inštitúcie a aj v ich aktivitách. Katolícke organizácie, ktoré k ich náboženským, kultúrnym a charitatívnym snahám pripájajú ďalšie, ako sú napríklad sociálne a profesné záujmy, a ktoré sa dokonca môžu zapájať do národných organizácií môžu získať ochranu podľa Článku 31, ods. 1, za predpokladu, že budú vyvíjať svoje aktivity mimo činnosť politických strán.
Ústrednej vláde a Nemeckému episkolátu je vyhradené právo pripojiť sa k tejto dohode a určiť, ktoré organizácie a asociácie podliehajú pôsobnosti tohto článku.
Ak ríša a jej pridružené štáty prevezmú na seba vedenie športových a ďalších mládežníckych organizácií, potom sa zabezpečí, že pre členov týchto združení bude možné vykonávať náboženské povinnosti a to v nedeľu a v dňoch odpočinku a takisto sa zabezpečí, aby na nich neboli kladené požiadavky, ktoré by mohli byť v rozpore s ich náboženským a morálnym presvedčením a záväzkami.

Článok 32

S ohľadom na existujúcu zvláštnosť situácie v Nemecku a z pohľadu garancií daných prostredníctvom tohto konkordátu na zabezpečenie práv a privilégií rímsko-katolíckej cirkvi v ríši a jej pridružených štátoch, Svätá stolica vydá nariadenia ohľadom vylúčenia kléru a členov rádov z členstva v politických stranách ako aj zo zapájania sa do práce v ich prospech.

Článok 33

Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa predstaviteľov cirkvi, alebo duchovných záležitostí, ktoré neboli riešené v predchádzajúcich článkoch sa bude postupovať podľa cirkevného Kanónu.
Prípadné rozdielne názory, ktoré vyvstanú ohľadom výkladu, alebo výkonu ktoréhokoľvek článku tohto konkordátu sa budú snažiť spoločne priateľsky vyriešiť Svätá stolica a Nemecká ríša v obojstranej dohode.

Článok 34

Tento konkordát, ktorého nemecké a talianske texty budú mať rovnakú záväznú platnosť, má byť ratifikovaný a certifikáty potvrďujúce platnosť sa majú vymeniť, ihneď ako to bude možné. Do platnosti vstúpi v deň takejto výmeny.

Pred tu prítomnými svedkami, splnomocneneci podpísali tento konkordát.

Podpísané v dvoch orgináloch, vo Vatikáne, 20. júla 1933.

(Podpísal) Eugenio, Cardinal Pacelli
(Podpísal) Franz von Papen

APENDIX: DOPLŇUJÚCI PROTOKOL

Pri dnešnom podpise Konkordátu medzi Svätou stolicou a Nemeckou ríšou sa dole podpísaní na to riadne splnomocnení rozhodli pripojiť nasledujúce vyhlásenia, ktoré sa takto stanú nedeliteľnou súčasťou konkordátu samotného.
Ohľadom: Článok 3. Apoštolský nuncius pri Nemeckej ríši podľa vymenených nót medzi Apoštolskou nunciatúrou v Berlíne a Ríšskym cudzineckým úradom na 11 a 27. marca sa stane doyenom diplomatických služieb tam akreditovaných.
Článok 13. Je chápaný v tom zmysle, že cirkvi je ponechané právo určovať cirkevné dane.
Článok 14, časť 2. Je chápaný tak, že keď sa vyskytnú námietky všeobecnej potickej povahy, tieto sa prednesú v najkratšom možnom čase. Ak sa do dvadsiatich dní takéto námietky neobjavia, Svätá stolica je oprávnená si myslieť, že žiadne námietky proti konkrétnemu kandidátovi neexistujú. Meno osoby, ktorej sa bude vymenovanie týkať bude udržiavané v tajnosti až do oznámenia samotného menovania. Žiadne právo veta pre štát sa z tohto článku nemôže vyvodzovať.
Článok 17. Pokiaľ slúžia verejné budovy, alebo hnuteľný majetok na duchovné účely, zostanú ako už bolo tomu predtým predmetom existujúcich zmlúv.
Článok 19, ods 2. Táto klauzula sa zakladá na čase podpisu tohto konkordátu, obzvlášť na apoštolskom ustanovení, "Deus Scientiarum Dominus' z 24. mája 1931, a nariadení zo 7. júla 1932.
Článok 20. Ubytovne, ktoré sú pod správou cirkvi a sú zároveň spojené s univerzitami a strednými školami budú chápané z pohľadu zdaňovania ako vo svojej podstate cirkevné inštitúcie v pravom zmysle slova a ako integrálne súčasti diecéznej organizácie.
Článok 24. Ak sú súkromné zariadenia schopné spĺňať požiadavky nového vzdelávacieho kódu aj čo sa týka požiadaviek kladených na vzdelávanie učiteľov, potom všetkým takto ustanoveným inštitúciám zriadených náboženskými rádmi a kongregáciámi bude po dôkladnom zvážení priznaný žiadaný status.
Článok 26. Vážne morálne nebezpečenstvo existuje tam, kde sú neriešiteľné a neúmerne veľké prekážky zabraňujúce získať potvrdenia potrebné na uzavretie manželstva načas.
Článok 27, ods.1. Katolícki dôstojníci, predstavitelia armády a osoby, vrátane ich rodín, nepatria do miestnych farských spoločenstiev a nemusia prispievať na ich údržbu.
Článok 27, ods. 4. Zverejnenie apoštolského listu prebehne po konzultácii s ríšskou vládou.
Článok 28. V prípade nevyhnutnosti je vstup kléru zaručený kedykoľvek.
Článok 29. Pretože ríšska vláda má vlastný spôsob prístupu k dohode ohľadom ne-nemeckých menšín, Svätá stolica vyhlasuje - podľa princípov, ktoré neustále presadzuje ohľadom práva používať neoficálny jazyk pri cirkevných obradoch [ceremóniách], náboženských nariadeniach a riadení cirkevných spoločností - že, bude mať snahu zakotviť obdobnú dohodu v podobných klauzulách ochraňujúcich nemecké menšiny pri zakladaní konkordátov s ďalšími krajinami.
Článok 31, ods.4. Princípy spomenuté v Článku 31, ods. 4 budú platiť takisto aj pre pracovnú službu.
Článok 32. Je chápané že podobné obmedzenia ohľadom činnosti v politických stranách budú presadzované podobné obmedzenia ohľadom činnosti v politických stranách budú presadzované ríšskou vládou aj pre členov nekatolíckych vierovyznaní. Toto obmedzenie, ktoré je záväzné pre klér a členov cirkevných rádov v Nemecku v zmysle Článku 32, nezahŕňa v sebe žiadne obmedzenia pre oficiálne predpísané modlitby a interpretáciu dogmatických a morálnych učení ako aj princípov cirkvi.

(Podpísal) Eugenio, kardinál Pacelli
(Podpísal) Franz von Papen
Vo Vatikáne, 20. júla 1933

Preklad: Jozef Dzurišin
Zdroj:

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

Pozn.: Tento preklad je neoficiálny.