Možno si to čítala tutok ľaľa:

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

Vážení diskutujúci

Pri pohľade na Vaše reakcie som si uvedomil, že trpíte chorobným relativizmom a nedôverou, ktorá vo Vás navždy vylúčila možnosť uveriť, že by snáď na zemi mohla existovať Pravda. Pravda skutočná, bez medzier, univerzálna, všeplatná, plne zodpovedajúca pojmu – Pravda.

Takáto Pravda však na zemi skutočne existuje a povinnosťou každého mysliaceho človeka je dopracovať sa k nej. No a toto hľadanie priamo súvisí s jedným so základných Zákonov stvorenia – Zákonom rovnorodosti, ktorý znie: Rovnaké priťahuje rovnaké.

Ak má totiž človek silnú vnútornú túžbu po čistej, univerzálnej Pravde, jeho vnútro sa vo svoje čistej a úprimnej túžbe stane Pravde rovnorodé a na svojej ďalšej životnej ceste je potom dotyčný, podľa sily a intenzity svojho chcenia, postupne priťahovaný k zmienenému, vysokému cieľu.

Nebýva to cesta jednoduchá, pretože je na nej nutné postupne odstraňovať a zanechávať všetky svoje doterajšie omyly a naučené polopravdy, no a mnohí nakoniec, pod vplyvom prekážok, stratia svoje pôvodné chcenie. Avšak tí, u ktorých napriek všetkému zostane stále živou túžba nájsť skutočnú Pravdu, tí jedného dňa dôjdu do cieľa, lebo ich chcenie bolo silné a túžba úprimná.

Oproti tomu Váš vnútorný postoj, vyznačujúci sa chorobným relativizovaním a chronickou nedôverou v samotnú skutočnosť, že by Pravda na zemi vôbec mohla existovať, že je ju schopný každý človek nájsť a pochopiť, takýto postoj je už v jadre nesprávnym východzím bodom, z ktorého sa, na základe vnútornej nerovnorodosti, nie je možné ku Pravde ani len priblížiť.

Preto pre všetkých, nahlodaných zhubnou chorobou všeobecného relativizmu a chorobnej nedôvery, pripájam nasledovný text.

O hľadaní Pravdy.


Boli raz dvaja ľudia, ktorí sa rozhodli vykopať studňu. Jeden z nich bol trpezlivý a druhý netrpezlivý.

Trpezlivý človek si našiel vhodné miesto a začal. Dostal sa do hĺbky dvoch, desatich i dvadsiatich metrov. Bola to dlhá, ťažká a namáhavá práca, na ktorej konci sa však predsa len, vďaka svojej usilovnosti a trpezlivosti, dopracoval k cieľu – k vode.

Druhý človek bol človekom netrpezlivým. Aj on si vyhliadol vhodné miesto a pustil sa do práce. Keď sa však dostal do určitej hĺbky a vodu nenašiel, povedal si, že radšej predsa len skúsi iné, vhodnejšie miesto, kde sa nebude musieť až tak namáhať a na vodu narazí blízko pod povrchom.

A tak sa teda pustil opäť do práce na novom mieste. Ale ani tu sa úpech nedostavil tak skoro, takže všetko bolo opäť zanechané a šťastie sa hľadalo inde.

Vyčerpaný od smädu, avšak hnaný klamlivou ilúziou rýcheho úspechu a čo najmenšej námahy ešte doposiaľ márne prekopáva krajinu, aby nakoniec, úplne vyprahnutý, biedne zahynul.

Ale presne rovnakým spôsobom, akým trpí náš organizmus bez vody, musí nevyhnutne strádať a trpieť i bez poznania skutočnej Pravdy o živote, to znamená; bez vnútorného vysporiadania sa so základnými otázkami ľudského bytia. Kto som? Aký má vlastne zmysel môj život? Odkiaľ prichádzam a kam smerujem?

V súvislosti s týmito hlbokými a vážnymi otázkami môžeme všetkých ľudí rozdeliť do troch základnýh kategórií. Do prvej patria takí, ktorých podobné veci vôbec nezaujímajú a o ich objasnenie ani nestoja. Také bytosti si však žiaľ, ani nezaslúžia pomenovanie „človek“, pretože svojim postojom a tomuto postoju primeranými “životnými hodnotami“ majú omnoho bližšie k nevedomému jestvovaniu zvieraťa.

Do druhej kategórie patria ľudia, ktorí naopak túžia po pochopení Pravdy o živote podobne, ako túži smädný po dúšku vody v našom príbehu. Hlboko vo svojom vnútri totiž cítia, že iba jej nájdením a pochopením sa môžu stať skutočne plnohodnotnými ľuďmi, aby potom vedome, radostne a v plnom presvedčení kráčali v ústrety naplneniu zmyslu vlastného bytia na zemi.

Podobní ľudia sa podobajú onému trpezlivému človeku, ochotnému vynaložiť akúkoľvek námahu na to, aby sa prekopal k osviežujúcemu prameňu čistej vody. Svojou uvedomelou a neúnavnou snahou po Pravde spriadajú nitky vlastného osudu tak, že jedného dňa sa s ňou musia na zemi stretnúť a okúsiť jej oblažujúcu sviežosť.

Lebo i napriek všetkým súčasným zmätkom Pravda na zemi jestvuje. Nebude však za nikým nosená, ani nikomu ponúkaná. Človek sám, svojim vlastným, vážnym úsilím musí raz dokázať, že je jej hodný. Že je hodný Pravdy, osvetľujúcej všetky, doposiaľ nezodpovedané tajomstvá ľudského bytia, Pravdy, ukazujúcej správnu cestu k šťastnému a plnohodnotnému životu človeka na zemi.

Do tretej, najpočetnejšej kategórie, patrí naprostá väčšina ľudí súčasnej doby, ktorých môžeme prirovnať k spomínanému, netrpezlivému človeku, kopajúcemu studňu. Títo ľudia síce majú v sebe istú mieru túžby po Pravde, ale k jej získaniu sa snažia voliť tie najpohodlnejšie cesty. Z pohodlnosti, či povrchnosti sa vytrvalo usilujú vyhýbať zvýšenej námahe, ktorú by im snáď mohla spôsobiť nutnosť vysporiadania sa so základnými otázkami o zmysle vlastného bytia a svoju podvedomú vnútornú túžbu po získaní Pravdy nahrádzajú pohodlnými a nenáročnými polopravdami.

Aj v tejto oblasti ide v podstate o princíp ponuky a dopytu. Všade navôkol totiž prevláda iba dopyt po jednoduchých, nenáročných, povrchných a plytkých, malých pravdách. Veď nakoniec, človek je predsa len natoľko vyťažený v zamestnaní, že si po práci potrebuje hlavne odpočinúť a nie sa ešte namáhať skúmaním, aký má vlastne zmysel jeho život.

Keďže teda niet snahy dostať sa veciam až na koreň, zostáva sa len na povrchu. Máme síce množstvo informácií, ktorými sme prostredníctvom médií a moderných technológií priam zavalení, avšak nevieme jediné a najpodstatnejšie – aký to všetko má vlastne zmysel.

Túto povrchnosť v uchopovaní pravdy, a z nej vyplývajúce, vedomé servírovanie poloprávd, môžeme vidieť všade vôkol nás v prehojnej miere. Či už v médiách, v kultúre, ale rovnako i v zdravotníctve, v školstve, v politike, v hospodárstve, v postojoch k prírode, alebo v medziľudských vzťahoch.

Lenivým masám, neprejavujúcim ochotu vydobyť si Pravdu aj za cenu určitej námahy, sú veľmi pohotovo a ochotne servírované plytké, nenáročné a povrchné polopravdy, ktoré dokážu ľudí klamlivo uspokojovať kratšiu, alebo dlhšiu dobu, ale ktoré sa vždy nakoniec ukážu ako nepostačujúce, bez opravdivej schopnosti uhasiť onen pálčivý vnútorný smäd po živej vode.

A tak tisíce ľudí, verných duchu doby, investujú svoje celoživotné úsilie do svojej práce, kariéry, profesionálneho vzostupu, do získavania moci, vplyvu, majetku, iní zase do svojej rodiny, detí, priateľov, či partnerov, avšak to, čo ich môže uspokojovať celé roky, sa predsa len v určitej chvíli ukáže byť vo vnútri prázdnym. Tým rozhodujúcim okamihom, ktorý bezohľadne, tvrdo a nekompromisne preverí stálosť všetkých našich celoživotných hodnôt, je osudový moment osobnej konfrontácie s ukončením hmotnej existencie.

Až teda nadíde chvíľa, ktorej sa doteraz ešte nikto nevyhol, a náš život dospeje do svojho finále, v očakávaní neodvratného kroku do neznáma sa zrazu ako domček z karát rozsypú všetky naše malé pravdy, ktorých sme sa snáď snažili ešte do poslednej chvíle držať. Zrazu nesmierne bolestne spoznáme, že sme premárnili celý svoj život, pretože iba poznanie skutočnej Pravdy ho mohlo naplniť skutočným zmyslom. Iba prostredníctvom tohoto poznania by sme totiž mohli nadobudnúť správny vzťah k práci, k rodine, k partnerovi, k ľuďom i ku všetkému, čo život prináša. Jedine skutočné poznanie Pravdy o živote môže náš život aj skutočne naplniť. Bez nej však zostaneme stáť na konci našej cesty s prázdnymi rukami a s vedomím, že sme všetko premárnili chodením po bludných cestách.

Je teda na nás, ako so svojim životom naložíme. Či v sebe prebudíme neúnavnú túžbu po nájdení živej vody, čiže Pravdy o živote, alebo sa uspokojíme s pohodlnými, plytkými a povrchnými polopravdami, ktoré sú v skutočnosti výsmechom ľudskej dôstojnosti a človeka iba ponižujú. Záleží na nás, na našej hierarchii hodnôt a na našom úsilí, či sa staneme ľuďmi, vedomými si svojej ceny a svojho poslania v stvorení, alebo aj naďalej zotrváme v trestuhodnej nevedomosti, ako zvieratá.

Lebo Pravda na zemi Je! Bola ľuďom darovaná, aby im ukázala cestu zo všetkých, nimi samými vytvorených zmätkov, jedinú cestu k svetlejšej a krajšej budúcnosti. A ako už bolo povedané, za nikým nebude chodiť a nikomu sa vnucovať. Je tu, ale iba pre vážne hľadajúcich! Len tým, ktorí prejavia úprimné chcenie a pravú túžbu stať sa skutočne človekom, tým bude dopriate napiť sa s tejto vody živej. Ľahostajní, pohodlní a leniví však budú musieť zahynúť smädom.

Aha, takze ide o kseft s tou zazracnou vodickou. Aspon tak si vysvetlujem Vasu vyhybavu odpoved.

Vážený „Filip“

Možno sa teraz urazíte, ale Vaše slová, na základe Zákona rovnorodosti, odhaľujú iba Váš vnútorný stav.
Človek, uvažujúci zištne, totiž predpokladá, že podobným spôsobom uvažujú všetci vôkol neho, pretože na základe stavu vlastného vnútra nedokáže vôbec pochopiť, že by niekto mohol uvažovať aj inak – nezištne!
Podľa seba, súdim teba. – vraví i známe úslovie. Zisk z predaja spomínanej vody nie je teda ani zďaleka hlavným cieľom našej činnosti. Je ním smerovanie ľudí k Pravde, ako jedinej záchrane jednotlivca i celej civilizácie.

1. Nazrel som do chorobopisu a ziaden chorobny relativizmus som tam nenasiel, takze to asi nie je urcene mne,
2. Medzi tie polopravdy a lzi samozrejme patria i domienky pana m.s.,
3. Aj v skolach sa objavuju lzi a polopravdy ale nastastie vo vyraznejsej miere hadam iba na nabozenskej vychove,
4. Nastastie co je pravdive casto mozno pomerne lahko testovat. Institucie co taketo testovania bezne robia sa nazyvaju vedecke. A krasne vidno aj rozmach civilizacie vdaka vede, co veda vsetko dokazala, takze necudo ze zivu vodu treba hladat najma tam. Naopak omnoho starsie nabozenstva nam zatial priniesli len zmatene a navzajom sporne ucenia, ktore priniesli casto iba skazu, stagnaciu ci krok spat. Proste otravenu, mrtvu vodu.

Vážený "poro"

Ak ste si dobre všimli, vo svojich nextoch som ani raz nehoovoril o náboženstve, ale iba o Pravde a o Zákonoch stvorenia.

Je totiž veľkou tragédiou, že Zákony stvorenia a náuky cirkví sú v súčasnej dobe dve úplne rozdielne veci. Priam výstražným symbolom tohto vzájomného odklonu, ktorý bol značný aj už aj v minulosti, kým v dnešnej dobe je na svojom vrchole, zostáva známa skutočnosť spred 2000 rokov, kedy bol veľký Učiteľ, hovoriaci ľudstvu o fungovaní Zákonov stvorenia formou, prispôsobenou ich vtedajšej chápavosti, prenasledovaný a nakoniec aj zavraždený práve kňazskou elitou vtedajšej cirkvi.

Prečo asi? V podstate každý náboženský systém vznikol na zdravom základe poznania o Zákonitostiach vo stvorení, prinesených v rozličných dobách, k tomu určenými jedincami, ktorého čistota však bola veľmi skoro zakalená pridávaním ľudských názorov, prianí a dogiem, až sa v ňom behom času úplne stratilo pôvodné, zdravé jadro. Potom sa samozrejme mohlo stať, že veľký Učiteľ, snažiaci sa reformovať židovské náboženstvo, hovoriaci o Zákonoch vo stvorení, nadväzujúc na pôvodné, čisté a správne, Mojžišom položené základy, nebol pochopený, ale naopak prenasledovaný a zavraždený, ako rúhač a nepriateľ Pravdy. On ale nikdy nebol nepriateľom zdravého jadra čistej, pôvodnej náuky, ale iba všetkých, do nej povnášaných, ľudských nánosov a pokrivení.

No a žiaľ, ľudia sa v tomto doposiaľ nezmenili. V behu stáročí sa i samotné kresťanstvo vzdialilo od pôvodného, čistého poznania o Zákonitostiach vo stvorení, prinesených k tomu povolaným Zvestovateľom. Aj ono už v súčasnej dobe obsahuje množstvo ľudského chcenia, ľudských predstáv a neživých dogiem, priečiacich sa zákonitému dianiu vo stvorení. A tento rozpor medzi Pravdou samotnou a dnešnou náukou kresťanských cirkví mnohí, ešte zdravo uvažujúci ľudia vnímajú a keďže sa nechcú podrobiť slepej viere a zaprieť svoje vnútorné tušenie, radšej z cirkví odchádzajú a stávajú sa materialistami. Materialistami, brojacimi proti cirkvi, proti Tvorcovi i proti všetkému duchovnému, neuvedomujúci si však skutočnú príčinu svojho skepticizmu.

Dovolím si totiž tvrdiť, že medzi takzvanými materialistami je množstvo hodnotných, samostatne uvažujúcich, duchovne zrelých ľudí, ktorí práve pre túto duchovnú vyspelosť odmietajú iba slepo veriť pokriveným náukám súčasných cirkví. A túto skutočnosť u nich možno považovať za niečo veľmi pozitívneho. Negativita ich postoja však spočíva v tom, že pre nesprávne, pokrivené ľudské názory, nachádzajúce sa v cirkvách, zavrhli duchovno ako také, a stali sa jeho nepriateľmi.

Zostáva však nepopierateľným faktom, že život vo stvorení má duchovný rozmer, zmysel a účel, ktorý môže byť dosiahnutý iba zachvievaním sa každého jedinca v súlade so Zákonmi vo stvorení a preto je životnou nutnosťou každého z nás poznávať tieto Zákony, avšak v čistej, pôvodnej, ľuďmi neskrivenej podobe.

Páni!

Vidím, že ste pána m.s. už vyprovokovali k vlastnej tvorbe. Doteraz to bolo z jeho strany čisté Copy -> Paste.

Snáď sa nám ešte pochváli, koľko mu tá jeho "nezištnosť" zatiaľ vyniesla. A prečo sa svoju "vieru" v Pravdu hanbí označiť za náboženstvo, keď to má všetky znaky náboženstva.

Ja bych este povedal, kedze tema je "Aky je zmysel zivota?", ze Zmysel Zivota je vynikajuci film od Monthy Pythoon. Skutocne sa ho oplati vidiet.