Bez boha

Založený: 19 júl 2006 Príspevky: 11 Bydlisko: Vsade

m.s. napísal:

Vážení priatelia

Rozmýšľal som, čo je asi príčinou Vášho neporozumenia a spochybňovania môjho textu a tu je vysvetlenie:
Človek, stojaci správne vo stvorení má byť človekom citu. Cit je totiž v ľuďoch to najvyššie a tvorí ich pravú, najvnútornejšiu podstatu. Okrem citu však máme k dispozícii aj rozum, ktorého hlavným účelom má byť praktická realizácia citových podnetov v hmotnosti.
Rozum, správne používaný v súlade so Zákonmi stvorenia, má byť teda v skutočnosti iba nástrojom ducha v hmotnosti, pretože on sám je len najdokonalejším produktom hmoty – ľudského mozgu. V jeho hmotnom pôvode sa však skrýva aj jeho obmedzenie – obmedzenie chápavosti iba na čisto hmotné, a preto ním nikdy nebude možne pochopiť skutočnosti, presahujúce hranicu hmotnosti.
K chápaniu, alebo lepšie povedané vyciťovaniu vecí, nachádzajúcich sa nad hmotou nám však majú slúžiť, už spomínané, citové schopnosti, ktorými sa prejavuje skutočná ľudská podstata – duch.
Urobme si malý pokus: Ak sa Vás niekto spýta: Ste to Vy? – dobre si všimnite, kam smeruje Váš prst. Určite bude mieriť do oblasti solar plexu, kde sa približne nachádza sídlo nášho ducha, ktoré bolo v podstate ľuďmi už oddávna lokalizované do tejto oblasti v blízkosti srdca. Dobre si tiež všimnite, že pri podobne otázke neukazujeme na svoju hlavu, čiže rozum, pretože podvedome cítime, že rozum v skutočnosti nie sme my, ale iba nástroj nášho ducha. Ducha, prejavujúceho sa citom.
Avšak chybou súčasnej civilizácie je nadradzovanie rozumu nad cit a teda absolútne prevrátenie skutočného vzťahu týchto dvoch základných činiteľov, čím sa ľudia dostali do tragického nesúladu so Zákonitosťami vo stvorení. Potom je tiež samozrejmé, ako je to očividné vo Vašom prípade, že nie sú schopní svojim, hmotnosťou obmedzeným myslením, ktoré z povahy vecí ani nemôže byť iné, chápať a vyciťovať veci vyššie, vznešenejšie, presahujúce hranice hmotného obmedzenia.
Ešte raz preto opakujem: Človek, správne stojaci vo stvorení, má byť človekom citu, používajúcim svoj rozum iba ako nástroj v hmotnosti, ktorý má poslúchať a plniť citové podnety. K tomu sme už boli v podstate nabádaní pred 2000 rokmi slovami: Buďte ako deti, inak sa nestanete pravými ľuďmi. Čo však tvorí podstatu dieťaťa? Je ňou čistá, citová spontánnosť, ešte neskalená nadradením rozumovej zložky osobnosti.
Žiaľ, mnohí z nás nechceli počuť túto dobrú radu a tak sa z nich stali vlastným rozumom obmedzené bytosti, stojace cudzo vo stvorení, ako smiešne karikatúry človeka, neschopné chápať nič, čo presahuje ich úzke, dobrovoľné rozumové obmedzenie.
Môj článok je preto možné pochopiť iba ľuďom, u ktorých stoja cit a rozum aspoň do určitej miery v súlade so Zákonitosťami vo stvorení. Jeho pochopenie je však nemožné tým, v ktorých vnútri vládne iba rozum, nadradený nad citom, ktorý spupne odsúva do ríše rozprávok a nereálnosti všetko, čo nemôže pochopiť, z pozície vlastného hmotného obmedzenia.

Tam kde konci poznanie este nekonci aj myslenie. Poznanie ma svoje hranice, ale nikto mi nikdy nemoze zakazat mysliet.
Tvoj omyl spociva v tom, v com omyl katolikov, sektarov ci komunistov. Nie si schopny mat cit (zamerne pouzivam tebou tak casto uzivane slovo) pre ine nazory a nedokazes ich prijat. Jednoducho povedane: nevies si priznat, ze tu pravdu nemusis mat prave ty. A vo veciach transcendentnych nema pravdu nikto. Ale nikto sa ani nemyli. Tu jednoducho neexistuje pravda ani nepravda.
Skus byt objektivny a zamysliet sa nad tym. Lebo nechapem, preco si prisiel na diskusne forum presviedcat, a nie diskutovat.