Pri pohľade na volebné sľuby kandidátov na starostov a primátorov slovenských obcí a miest mi bolo veľmi smutno. Spoločným menovateľom úplne všetkých, či už politických nominantov, alebo nezávislých kandidátov boli totiž iba sľuby, smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej oblasti, vidiac práve v tomto liek na všetky problémy. Išlo v podstate o veľké, spoločné vyjadrenie viery, že jediná cesta k šťastiu, prosperite a pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, z vyššími platmi, lepšími službami, infraštruktúrou a podobne. Neustále iba hmota, hmota a zase len hmota.
Z podobných postojov však cítiť úbohý závan malosti z duší tých, ktorí sami o sebe uvažujú, ako potencionálnych vodcoch, schopných viesť ľudí správnym smerom Cítiť z nich osobné upnutie sa na druhoradé a fatálnu nevedomosť o fungovaní elementárnych Zákonitostí vo stvorení. Ani jeden z potencionálnych kandidátov totiž nezahrnul do svojho programu snahu o duchovné pozdvihnutie obyvateľstva, čím v podstate nepriamym spôsobom podal dôkaz o hodnotách vlastnej osobnosti. Lebo v chode tohto stvorenia vždy bude a zostane pravdou skutočnosť, že iba z duchovného pozdvihnutia života, žitého v súlade s univerzálnymi Zákonitosťami, môže vyvstať naozaj zdravý, materiálny a ekonomický rast a iba táto cesta predstavuje jedinú, správnu a plnohodnotnú cestu nahor, k harmónii a spokojnosti všetkých vrstiev spoločnosti.
Žiaľ, opačný princíp, rozšírený v súčasnosti vo svete, spočívajúci v klamlivom presvedčení, že iba čisto materiálny rozvoj nám môže zaručiť spokojnosť a pravé ľudské šťastie, je, ako sa ukazuje, istou cestou k nezdravým vzťahom v spoločnosti, zdrojom ustavičného pnutia medzi ľuďmi, bránou k osobnému i národnému egoizmu a v podstate príčinou takmer všetkých negatív, ktoré počas celej histórie ľudstva, so železnou pravidelnosťou prinášali iba ničivé a tragické strety vo vnútri národov i medzi nimi navzájom.
Ak sa však niekto bude snažiť v tejto súvislosti upozorniť na vyspelé krajiny západného sveta, na spokojnosť a blahobyt tam panujúci, musíme rozhodne vedieť, že ich blahobyt je budovaný väčšinou vždy na úkor iných, zväčša ekonomicky slabších a jednak je, ako všeobecný „životný štýl“ všetkých obyvateľov našej planéty, z hľadiska jej prírodných zdrojov, trvalo neudržateľným.
Opäť preto treba zdôrazniť: Prvoradým záujmom všetkých pravých vodcov spoločnosti musí byť duchovný vzostup obyvateľstva, založený na znalosti Zákonitostí vo stvorení, z ktorého sa následne úplne automaticky začne odvíjať aj zdravý materiálny rozvoj. Ale aby sme nezostali iba pri konštatovaní situácie, ukážme si praktickú cestu k uskutočneniu tohto veľkého cieľa.
Už aj dnešný systém politickej moci pozná a využíva princíp poradcov, podniky a firmy majú taktiež svojich právnych, či reklamných poradcov, politici svojich konzultantov, asistentov a podobne. Aby sa veci začali uberať správnym smerom, vedúci činitelia, nachádzajúci sa na rôznych úrovniach riadenia štátu, by mali mať taktiež poradcov, znalých základných Zákonitostí vo stvorení, s ktorými by konzultovali všetky svoje závažné rozhodnutia, aby sa s rovnakou úzkostlivosťou a dôslednosťou, s akou sa v súčasnej dobe pri každom rozhodovaní kladie dôraz najmä na osobný a politický prospech, dbalo na to, či je posudzovaná záležitosť i všetky veci s ňou súvisiace, v súlade so Zákonitosťami vo stvorení. Následná realizácia takýchto projektov by potom musela priniesť doposiaľ nepoznaný prospech všetkým obyvateľom a nakoniec i ľuďom, ktorí sa oň zaslúžili.
Ak totiž budeme duchovné princípy donekonečna oddeľovať od bežného a reálneho života tak, ako sa to deje doposiaľ, budú logicky navždy od seba na míle vzdialenými, bez možnosti vzájomného ovplyvnenia sa. Potom je samozrejme možné, že hoci sami seba veľmi radi prezentujeme, ako národ z duchovnými hodnotami, v reálnom živote kráčame cestou tupého, bezcitného a chladného materializmu, v ktorom sa naše duchovné hodnoty vôbec neprejavujú.
Duchovné poznanie však musí mať praktické upotrebenie, musí byť zohľadňované pri všetkých rozhodnutiach vedúcich pracovníkov, či už v štátnom, alebo skromnom sektore. Keďže ich súčasné povedomie o Zákonitostiach vo stvorení je takmer nulové, dalo by sa to riešiť jednotlivými poradcami, znalými týchto Zákonitostí, za pomoci ktorých by sa všetky vážne rozhodnutia sformovali do konečnej podoby a dotiahli až do štádia praktickej realizácie. Samozrejme, tento spôsob by mal byť iba premostením zo súčasného stavu, k stavu ideálnemu, kedy bude každý človek schopný rozhodovať správnym spôsobom sám, k čomu ho už aj teraz nabáda hlas jeho vlastného svedomia.
A na záver jedna otázka: Viete v čom spočíva veľká budúcnosť Slovanstva, o ktorej hovoril už nemecký filozof Herder a ešte mnohí iní po ňom? Práve v schopnosti realizácie vyššie spomínaných princípov, pretože Slovania, osobitne však slovanské národy strednej Európy, majú k tomu tie najväčšie vnútorné predpoklady. Majú všetky predpoklady k prekliesneniu jedinej správnej cesty zo súčasných omylov, vedúcej ku skutočnému a pravému rozmachu celej ľudskej civilizácie. Ak to však nedokážu, budú národy zeme aj naďalej kráčať po svojej širokej ceste neporozumenia základných Zákonitostí vo stvorení, na samom konci ktorej môže byť, podľa logiky ich železného fungovania, iba jedno jediné ...zničenie!


M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posiľňovanie mravov a ľudskosti

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

No mozno materiou zaslepeni ludia jednoducho vedia lepsie viest spolocnost nez duchovnom zaslepeni jedinci.
Ozaj neskusis povedzme polovicu svojho prijmu darovat tretiemu svetu?

Keď človek nie zabezpečený po materiálnej stránke, nemôže sa vyžívať v nemateriálnych hodnotách. Skúste mesiac poriadne nejesť a prespávať na ulici a potom sa spýtajte sám seba, koľko myšlienok ste počas tohto obdobia venovali duchovným hodnotám a koľko materiálnym (strava, miesto na prespatie, bezpečnosť).

Vážení priatelia.

Všetko vo stvorení má svoje presne určené miesto, funkciu a opodstatnenie. Teda i duch a hmota. Jedno i druhé však musí bezpodmienečne stáť práve na tom mieste, aké mu z hľadiska Zákonitostí vo stvorení prináleží a nie na inom.

Duch má byť v človeku i v jeho hodnotovom systéme na najvyššom mieste a má mať vodcovskú úlohu. Samozrejme i hmota má svoj význam, pretože poskytuje priestor pre pôsobnosť ducha, ktorý sa môže plne rozvinúť iba pri jej formovaní a pretváraní. Takýto by mal byť teda ideálny stav.

Súčasná situácia, ako vieme, je však úplne obrátená, pretože ľudstvo nadradilo hmotu nad ducha. Inými slovami povedané to, čo malo slúžiť, sa ľuďom stalo modlou a vládcom a naopak to, čo malo vládnuť, sa musí slúžiť a bolo zotročené.

Z hľadiska pravého účelu všetkých vecí vo stvorení však podobný stav pôsobí neprirodzene a groteskne, asi tak, ako keby sme všetko, čo máme robiť rukami, robili nohami a zase to, čo máme robiť nohami, robili rukami. Samozrejme, tomu potom zodpovedajú aj výsledky podobnej k činnosti, ktoré sú neobratné, kusé a úbohé, čo pramení z našej neschopnosti využívať veci na taký účel, na aký sú v skutočnosti určené.

Človeku i ľudstvu musí vládnuť duch a nie hmota! To ale neznamená, že by ľudia mali ignorovať materiálnu stránku života, stať sa chudobnými, rozdať majetky a podobne. To je nezmysel! Každý človek má právo na materiálne dôstojný život, ale on sa mu ako taký nesmie stať prvoradým tak, ako je tomu dnes. Človeku musí postaviť na najvyššie miesto svojho ducha a nie hmotu, pretože inak sa stáva tragikomickou kreatúrou človeka, zotročeného hmotou, vo svojej hmotnej obmedzenosti vedúcou do istej záhuby život na tejto planéte.

Ľudstvo totiž nemá ani len tušenia, ako by mohlo všetko vyzerať, keby sa duchovné princípy nadradili nad hmotu. Ak by k tomu došlo, život na tejto planéte by sa posunul na takú úroveň, z ktorej, pri pohľade naspäť, by sa nám dnešná doba zdala neuveriteľne úbohou, barbarskou a temnou podobne, ako keď sa my dnes pozeráme na život neandertálcov.

Na záver snáď ešte jedna dôležitá vec. Spomínanou vládou ducha je myslený súlad so Zákonmi stvorenia. Je ale tragédiou, že Zákony stvorenia a náuky cirkví sú v súčasnej dobe dve úplne rozdielne veci. Priam výstražným symbolom tohto vzájomného odklonu, ktorý bol značný aj už aj v minulosti, kým v dnešnej dobe je na svojom vrchole, zostáva známa skutočnosť spred 2000 rokov, kedy bol veľký Učiteľ, hovoriaci ľudstvu o fungovaní Zákonov stvorenia formou, prispôsobenou ich vtedajšej chápavosti, prenasledovaný a nakoniec aj zavraždený práve kňazskou elitou vtedajšej cirkvi.

Prečo asi? V podstate každý náboženský systém vznikol na zdravom základe poznania o Zákonitostiach vo stvorení, prinesených v rozličných dobách, k tomu určenými jedincami, ktorého čistota však bola veľmi skoro zakalená pridávaním ľudských názorov, prianí a dogiem, až sa v ňom behom času úplne stratilo pôvodné, zdravé jadro. Potom sa samozrejme mohlo stať, že veľký Učiteľ, snažiaci sa reformovať židovské náboženstvo, hovoriaci o Zákonoch vo stvorení, nadväzujúc na pôvodné, čisté a správne, Mojžišom položené základy, nebol pochopený, ale naopak prenasledovaný a zavraždený, ako rúhač a nepriateľ Pravdy. On ale nikdy nebol nepriateľom zdravého jadra čistej, pôvodnej náuky, ale iba všetkých, do nej povnášaných, ľudských nánosov a pokrivení.

No a žiaľ, ľudia sa v tomto doposiaľ nezmenili. V behu stáročí sa i samotné kresťanstvo vzdialilo od pôvodného, čistého poznania o Zákonitostiach vo stvorení, prinesených k tomu povolaným Zvestovateľom. Aj ono už v súčasnej dobe obsahuje množstvo ľudského chcenia, ľudských predstáv a neživých dogiem, priečiacich sa zákonitému dianiu vo stvorení. A tento rozpor medzi Pravdou samotnou a dnešnou náukou kresťanských cirkví mnohí, ešte zdravo uvažujúci ľudia vnímajú a keďže sa nechcú podrobiť slepej viere a zaprieť svoje vnútorné tušenie, radšej z cirkví odchádzajú a stávajú sa materialistami. Materialistami, brojacimi proti cirkvi, proti Tvorcovi i proti všetkému duchovnému, neuvedomujúci si však skutočnú príčinu svojho skepticizmu.

Dovolím si totiž tvrdiť, že medzi takzvanými materialistami je množstvo hodnotných, samostatne uvažujúcich, duchovne zrelých ľudí, ktorí práve pre túto duchovnú vyspelosť odmietajú iba slepo veriť pokriveným náukám súčasných cirkví. A túto skutočnosť u nich možno považovať za niečo veľmi pozitívneho. Negativita ich postoja však spočíva v tom, že pre nesprávne, pokrivené ľudské názory, nachádzajúce sa v cirkvách, zavrhli duchovno ako také, a stali sa jeho nepriateľmi.

Zostáva však nepopierateľným faktom, že život vo stvorení má duchovný rozmer, zmysel a účel, ktorý môže byť dosiahnutý iba zachvievaním sa každého jedinca v súlade so Zákonmi vo stvorení a preto je životnou nutnosťou každého z nás poznávať tieto Zákony, avšak v čistej, pôvodnej, ľuďmi neskrivenej podobe.

Ozaj v akom vztahu su tie obvykle 2% co sa raz rocne mozu nasmerovat konkretnej organizacii voci tym 0,17%?

Poro,

odpovedám Ti na novej téme SLOVENSKÁ ROZVOJOVÁ POMOC -

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

Čakjame na tejto téme aj na odpoveď m.s., či by neprispieval aspoň v tej výške 0,17% zo svojich príjmov pomocou smerovanou do niektorej z najchudobnejších krajín sveta - BEZ OHĽADU NA TO, ČI SA TAM RELEVANTNÝ, KRITICKÝ POČET ĽUDÍ PRIHLÁSI K ZÁKONOM STVORENIA (ako ich formuloval (objavil) Oskar Ernst Bernhardt ) ALEBO NIE.

Tiež by som sa chcel na tomto mieste opýtať m.s.:

Keby si mal pri dome záhradu napr. len 50 x 20 m, teda 1 000 m štvorcových, prenajal by si z nej niekde na kraji alebo v rohu na jednu zimu 5 m štvorcových bezdomovcov, ktorý by si tam postavil chalúpku (Samozrejme, aj Tvoja prípadná najstručnejšia súhlasná odpoveď by v mojich očiach nevylučovala, že by si ho navyše mohol obdarovať aj Zákonmi stvorenia, či aspoň nejakými brožúrkami Hnutia grálu a pod., ale mňa teraz zaujíma aj postoj prívržencov Hnutia grálu k ELEMENTÁRNYM ŽIVOTNÝM POTREBÁM)

Vážený pán Nagy.

Vo Vašej myšlienke vidím snahu o zlepšenie situácie tých najbiednejších, s ktorou musí súhlasiť každý človek, majúci ešte aspoň štipku úcty a lásky k blížnemu, vnímajúci súčasné priepastné a teda nezdravé rozdiely medzi bohatými a chudobnými, panujúce v našej spoločnosti, ako aj v celosvetovom meradle.

Je totiž známe, že na celosvetovej ekonomickej produkcii sa vyspelé štáty podieľajú 20. percentami a ostatný svet 80. percentami. Avšak spotreba a využitie tohto potenciálu je úplne obrátené. Vyspelé štáty si z neho pre seba odkroja 80 percent, kým ostatnému svetu sa ujde iba zvyšných 20 percent.

No a podobný, nesprávny a nezdravý pomer panuje aj v našej spoločnosti. A táto očividná nespravodlivosť vo využívaní nami všetkými vytvorených prostriedkov, nemôže nechať ľahostajným žiadneho čestného človeka, ktorý by však nemal zostať iba pri kritike, ale mal by sa aj sám pričiniť o hľadanie ciest k zmene, ozdraveniu a zlepšeniu situácie.

Ak by sa teda podarilo presadiť vo väčšom merítku Vami navrhovaný spôsob výpomoci, stalo by sa to určite prínosom ku skvalitneniu a materiálnemu pozdvihnutiu života mnohých členov našej spoločnosti, čo samozrejme nemôžem neschvaľovať.

Za týmto Vašim návrhom totiž vidieť, žiaľ u väčšiny jednotlivcov, ako aj v celej spoločnosti, žalostne absentujúcu snahu ...pomáhať blížnym. A práve v tejto skutočnosti vidím ja osobne jadro celého problému. Jadro problému, spočívajúce v celospoločenskom preferovaní „šikovnosti a úspechu“ založenom len a len na schopnosti získavania peňazí. „Šikovnosti a úspechu“ merateľných iba výšku konta, luxusnými domami, dovolenkami, či autami.

Ale žiaľ, v naprostej väčšine ľudí, uznávajúcich podobné „ideály“ už potom akosi nezostáva miesta pre porozumenie, úctu a súcit k blížnemu, ktorý nie je tak „šikovný a úspešný“, ako oni sami. Lebo, nech už majú akokoľvek tučné kontá, stále sa dá byť ešte bohatším, nech už majú akokoľvek moderné auto, o rok, o dva je už staré a treba ho vymeniť, atakďalej. Hmotným a nenásytným túžbam podobných ľudí niet konca.

No a naša spoločnosť sa tvári, že zmienený spôsob myslenia je úplne v poriadku, že čím viac budeme mať takýchto „bohatých a úspešných“ ľudí, tým bude naša spoločnosť lepšia, krajšia a spokojnejšia. Jednoducho, podobný trend sa vo všeobecnosti považuje za zdravý a naprosto normálny.

Ale opak je pravdou! Ide tu o jednanie, priečiace sa Zákonitostiam vo stvorení, ktoré musí mať zdrvujúci a tragický dopad na každého, kto jedná v duchu zmienených „hodnôt“. Už totiž veľmi dávno bolo na adresu takýchto ľudí povedané, že skôr prejde ťava uchom ihly, ako bohatý do kráľovstva nebeského. Tým bolo všetkým, v súčasnom ponímaní „úspešným“ jasne dané najavo, že nesprávny – čiže egoistický spôsob nakladania s nadobudnutými prostriedkami sa im nakoniec stane prekliatím, lebo ich najvyšším ideálom bol vždy iba vlastný, osobný hmotný prospech a celoživotná honba za ním.

„Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete plakať, beda vám, čo ste sýty, lebo budete hladovať.“ – znie opäť výstražný hlas, určený všetkým „bohatým a úspešným“, ktorí, snáď ani v tom najhoršom sne netušia, že v najúbohejších bezdomovcoch môžu vidieť obraz seba samých, po odchode z hmotného tela. Keďže ich celoživotné úsilie bolo iba hmotného druhu, so zameraním na získavanie iba čisto osobného, materiálneho prospechu, prichádzajú väčšinou na „druhú stranu“ s prázdnymi rukami, ako tí najbiednejší žobráci.

Títo ľudia však musia byť pravdivo informovaní aj o skutočnostiach, presahujúcich hmotnú rovinu bytia, aby si uvedomili, že pozemskou „šikovnosťou“ v nadobúdaní majetkov nie je možné uplatiť, obísť ani oklamať Zákony stvorenia, ktoré skôr, alebo neskôr, namerajú každému podľa jeho skutočnej vnútornej hodnoty a síce, hlavne podľa jeho vzťahu k ostatným ľuďom.

No a základná, nevyhnutná osveta v tomto smere je jednou z úloh nášho občianskeho združenia. Sme totiž presvedčení, že na základe informácií o nepodplatiteľnej a železnej spravodlivosti, panujúcej vo vesmíre, dôjde k zmene myslenia v mnohých ľuďoch, opantaných egoizmom a hmotou. A potom tí, v ktorých sa ešte našla aspoň štipka citu a zmyslu pre spravodlivosť, začnú práve pod tlakom nových a pravdivých informácií o živote, prostredníctvom svojho znovu prebudeného súcitenia s blížnymi, zhromažďovať „kapitál“ aj na „druhom brehu“, kam jedného dňa bude musieť odísť aj ten najbohatší.

Zmena myslenia pod tlakom poznania Pravdy – toto je zmyslom činnosti Slovenského občianskeho združenia pre posiľňovanie mravov a ľudskosti. Ak totiž človek uvažuje egoisticky, nebude mať záujem, chuť, ani potrebu byť nejako užitočný blížnym a bude sa mu zdať nakoniec veľa aj tých, Vami navrhovaných 0,17%. Ak ale niekto pochopí, že v železnej spravodlivosti Zákonitostí vo stvorení nemôže nijakým spôsobom uniknúť prísnej odplate za sebecké zneužívanie jemu zverených majetkov, bude sa sám zaujímať o to, ako by práve on mohol byť prostredníctvom svojich hmotných prostriedkov a schopností, nápomocný k pozdvihnutiu života blížnych.

Nie je tým samozrejme myslené nejaké jednorázové rozdanie majetku, čo by bolo absolútne nesprávne. Človek však má so svojim majetkom hospodáriť nie len ku svojmu prospechu, ale i ku prospechu svojho okolia, pretože kto veľa dostal, do toho aj bude veľa požadované.

Zmena myslenia! Zmena myslenia spoločnosti, podnikateľskej sféry, bankového sektoru, vlády, rôznych úradov a inštitúcií a podobne. Títo ľudia musia byť konfrontovaní s Pravdou, takou, aká skutočne je a nie s takou, akú by ju oni sami radi videli, aby sa každý z nich mohol rozhodnúť, či zostane aj naďalej verný „ideálom“ dnešnej doby, alebo sa stane človekom, uvažujúcim po novom, využívajúcim svoje schopnosti a majetok nie iba na úzko osobné a egoistické účely, ale ku prospechu všetkých.

PS. Na záver si dovolím konštatovať, že každý z členov Slovenského občianskeho združenia pre posiľňovanie mravov a ľudskosti vynakladá, za účelom pomoci ľuďom našej spoločnosti, každomesačne čiastku, ďaleko prevyšujúcu 0,17%.