Malá je planéta Zem, vznášajúca sa v nedoziernych diaľavách vesmíru. Planéta, na ktorej rozkvitol dar života. Bola to však iba „náhoda“?

Pri vecnom a kritickom zhodnotení súčasných vedeckých poznatkov boli nútení mnohí, dokonca i materialisticky orientovaní ľudia priznať fakt, že počnúc formovaním našej slnečnej sústavy, cez vznik a vývoj planéty Zem, prvé, najjednoduchšie formy živých organizmov, až po objavenie sa ľudského druhu, by muselo ísť o absolútne neuveriteľné množstvo, po sebe nasledujúcich „náhod“, alebo dejov, ktorých počet už z povahy veci nie je možné zahrnúť do pojmu náhoda.

Nie, náhod niet! Ako nie je možné, aby sa po výbuchu tlačiarne, plnej tisícok kovových matríc jednotlivých písmen, tieto samé od seba zoradili do zmysluplného textu veľkého rozsahu, trebárs románu, tak jednoducho nie je možné, aby sa podobne čisto náhodným spôsobom, sformovala beztvará hmota od „veľkého tresku“ až do súčasnej podoby nesmiernej mnohorakosti foriem života.

Podľa vyhraneného prístupu ľudí k uvedenej problematike, zvykneme označovať všetkých, ktorí uznávajú princíp náhody, ako materialistov a ľudí, vyciťujúcich pôsobenie inteligentného Tvorcu, ako veriacich. Je ale paradoxné, že materialista musí k svojmu domnelému, naivnému presvedčeniu o náhodnom slede udalostí od veľkého tresku až po vznik života, vynaložiť ďaleko viacej slepej viery, ako človek, tušiaci a uvedomujúci si vedomé pôsobenie vyššej inteligencie. Áno, je to skutočne tak, život nevznikol bezhlavým pôsobením náhod, ale pomocou logického sledu Zákonitostí, ktoré umožnili zrod a trvanie všetkého vôkol nás.

Už od dávnej minulosti ľudstvo vždy sprevádzala túžba vniknúť do podstaty týchto Zákonitostí a rozlúštiť záhady vesmíru. Ale popri snahách vnikať čoraz hlbšie do poznania prírodných zákonitostí, pochopiť a využiť ich účinky vo svoj prospech, čo nám v poslednom storočí prinieslo obrovský technický pokrok, predsa len vždy akosi chýbalo to najpodstatnejšie – úprimná snaha o pochopenie Zákonitostí, ktoré fungujú rovnako vecným a logickým spôsobom aj v oblastiach psychiky a duševna, podmieňujúc mier, šťastie a spokojnosť každej ľudskej bytosti.

História nám síce hovorí, že sporadicky sa o to pokúšali rozličné filozofické smery a najmä náboženské systémy, v ktorých však bol jasný a čistý prvotný impulz vždy veľmi skoro strhnutý do rôznych nevecností a nelogickostí, znemožňujúcich pochopenie naozaj prostých Zákonitostí.

Pritom všetko je tak prosté, ba až detsky jednoduché. Vezmime do dlane kameň a pierko, výjdime na balkón a pustime ich. Kameň spadne dolu a pierko sa bude vznášať, až nám zmizne z dohľadu. Tak sa prejavuje pôsobenie prvého zo základných Zákonov stvorenia – Zákona tiaže. Zákona, ktorý platí nielen vo svete hrubej hmoty, ale úplne rovnakým spôsobom i v jemnejších oblastiach – vo svete citov, myšlienok a slov.

Zlé, nízke, nečisté a nepoctivé city, myšlienky, slová i činy nás stláčajú a ubíjajú, spôsobujúc problémy materiálne, alebo psychické. A naopak, ušľachtilosť, dobrota, spravodlivosť a čistota nás povznášajú, prinášajúc vonkajší vzostup i vnútorné šťastie, pretože podľa Zákona tiaže, všetko ľahké a svetlé stúpa nahor a všetko ťažké a temné klesá nadol.

A opäť, vezmime zrnká pšenice a zasaďme ich do zeme. Rovnako urobme aj so semenami bodliaka a pozorujme, čo nám vyrastie. Zo zrniek pšenice to akiste bude pšenica s plnými klasmi a zo semien bodliaka, bodliaky.

Čo zasejeme, to zožneme! Takto sa vo stvorení prejavuje druhý Zákon – Zákon spätného účinku, pôsobiaci opäť nielen v hmote, ale rovnako aj v jemnejších úrovniach. Čo teda zasejeme svojim cítením, myslením, slovami a činmi, to budeme s bezpodmienečnou istotou jedného dňa žať. Kto sial dobro, zožne dobro a kto sial zlo, zase zlo! S plnou zodpovednosťou si preto treba iba uvedomiť, že nikto iný, iba my sami sme strojcami svojho vlastného osudu.

„Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá!“. Toto úslovie je vyjadrením tretieho Zákona – Zákona rovnorodosti. Rovnaké priťahuje rovnaké. Tvorca zlého cítenia, zlých myšlienok, slov a činov k sebe priťahuje, alebo on sám je priťahovaný k ľuďom podobného druhu. Za všetky trápenia, bolesti a strasti, ktoré potom v ich blízkosti prežíva, by teda nemal obviňovať iných, ale predovšetkým sám seba. Mal by radšej vecne a kriticky zhodnotiť reálny stav svojho vnútorného života, na základe ktorého bol on k nim, alebo oni k nemu, pritiahnutí.

Platí to samozrejme aj opačne. Ušľachtilosť, čestnosť, spravodlivosť a dobrota nám, alebo nás, automaticky privedie k ľuďom s podobnými kvalitami, čím sa logicky stáva náš život lepším, krajším a svetlejším.

Nie, ešte raz a do tretice treba zopakovať, že ľuďmi vymyslený pojem „náhoda“ nemá ani na Zemi, ani v celom Stvorení svoje opodstatnenie!

Neostáva nám nič iného – a týka sa to najmä tých, ktorí sú veční pochybovači a pesimisti – iba pochopiť a v hĺbke duše si uvedomiť, že všetko, čo prežívame, alebo ešte len budeme prežívať, nech už dobré, alebo zlé, je iba zákonitým dôsledkom našich vlastných citov, myšlienok, slov a skutkov. Čistota nášho chcenia určuje kvalitu týchto atribútov, v konečnom dôsledku tvoriacich náš osud. Preto iba poznanie, rešpektovanie a správne využitie týchto skutočností nám môže zaručiť toľko hľadaný pokoj, mier a šťastie, či už v našom vlastnom vnútri, alebo vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi.

A žiaľ, akákoľvek iná, domnelá cesta k šťastiu, ignorujúca účinky zmienených Zákonitostí, sa skôr, či neskôr ukáže byť cestou naplnenou iba strasťami a utrpením, cestou nevedúcou k vytúženému cieľu – k plnosti ľudského života na Zemi.


Slovenské občianske združenie pre posiľňovanie mravov a ľudskosti

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

m.s.

ty si sem neprišiel diskutovať, ale deklamovať svoje pomýlené táraniny. A ešte také dlhé! čo si myslíš koho to baví, nieto čítať a už vôbec nie vyvracať tvoje klamstvá.

Mily m.s.
1. Ako matematika ma zaujima ako si dosiel k odhadom danych pravdepodobnosti,
2. Uz jednoduchym myslienkovym experimentom sa da vyvratit ze pri zanedbani odporu vzduchu tazsie telesa dopadnu skor. Samozrejme mozeme si presne odvodit ako to vyzera. Nech teleso v tiazovom poli Zeme ma vektor poc. rychlosti v_0 a pociatocnu polohu r_0 (v pevne danej sur. sustave). Koli jednoduchosti mozeme predpokladat, ze vektor zrychlenia je konst. a(t)=g Hocikto kto vie trosku integrovat hned vidi, ze v(t)=tg+c_0, ak dosadime t=0 mame c_0=v_0. Teda r(t)=(t^2/2)g+t(v_0)+c_1 a ihned po dosadeni t=0 vidno rovnost c_1=r_0 (skalary som pisal nastojato a vektory sikmo; Kdeze sa vyskytla hmotnost hmotneho bodu ozn. m?). Este sa patri spomenut si na ZS, kde sa preberal archimedov zakon (ku vznasaniu sa vzducholode a pod.). Tam sa dokonca ukazuje (teda aspon nam to ukazoval ucitel ) ake sily posobia na ponorenu kocku v kvapaline (obdobne vo vduchu atd.) a ich vyslednica. Odporucam zapoziciat si ucebnicu.

Administratori, mate tu SNV (Smajliky Nadrozmernych Velkosti) ?
Ak nie, treba ich urychlene zohnat, lebo na 'm.s.' sa inak ani nebude dat reagovat ...

dorobil filip:

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

Ak pouzivas FireFox, staci naistalovat

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

Tento spion je dobry:

Aký špión?
Veď to sú verejné informácie, ktoré dobrovoľne a vedome pri každej žiadosti o web-stráku odosielam.

K téme: Náhody nejestvujú, len pravdepodobnosti.

Vážení priatelia

Rozmýšľal som, čo je asi príčinou Vášho neporozumenia a spochybňovania môjho textu a tu je vysvetlenie:
Človek, stojaci správne vo stvorení má byť človekom citu. Cit je totiž v ľuďoch to najvyššie a tvorí ich pravú, najvnútornejšiu podstatu. Okrem citu však máme k dispozícii aj rozum, ktorého hlavným účelom má byť praktická realizácia citových podnetov v hmotnosti.
Rozum, správne používaný v súlade so Zákonmi stvorenia, má byť teda v skutočnosti iba nástrojom ducha v hmotnosti, pretože on sám je len najdokonalejším produktom hmoty – ľudského mozgu. V jeho hmotnom pôvode sa však skrýva aj jeho obmedzenie – obmedzenie chápavosti iba na čisto hmotné, a preto ním nikdy nebude možne pochopiť skutočnosti, presahujúce hranicu hmotnosti.
K chápaniu, alebo lepšie povedané vyciťovaniu vecí, nachádzajúcich sa nad hmotou nám však majú slúžiť, už spomínané, citové schopnosti, ktorými sa prejavuje skutočná ľudská podstata – duch.
Urobme si malý pokus: Ak sa Vás niekto spýta: Ste to Vy? – dobre si všimnite, kam smeruje Váš prst. Určite bude mieriť do oblasti solar plexu, kde sa približne nachádza sídlo nášho ducha, ktoré bolo v podstate ľuďmi už oddávna lokalizované do tejto oblasti v blízkosti srdca. Dobre si tiež všimnite, že pri podobne otázke neukazujeme na svoju hlavu, čiže rozum, pretože podvedome cítime, že rozum v skutočnosti nie sme my, ale iba nástroj nášho ducha. Ducha, prejavujúceho sa citom.
Avšak chybou súčasnej civilizácie je nadradzovanie rozumu nad cit a teda absolútne prevrátenie skutočného vzťahu týchto dvoch základných činiteľov, čím sa ľudia dostali do tragického nesúladu so Zákonitosťami vo stvorení. Potom je tiež samozrejmé, ako je to očividné vo Vašom prípade, že nie sú schopní svojim, hmotnosťou obmedzeným myslením, ktoré z povahy vecí ani nemôže byť iné, chápať a vyciťovať veci vyššie, vznešenejšie, presahujúce hranice hmotného obmedzenia.
Ešte raz preto opakujem: Človek, správne stojaci vo stvorení, má byť človekom citu, používajúcim svoj rozum iba ako nástroj v hmotnosti, ktorý má poslúchať a plniť citové podnety. K tomu sme už boli v podstate nabádaní pred 2000 rokmi slovami: Buďte ako deti, inak sa nestanete pravými ľuďmi. Čo však tvorí podstatu dieťaťa? Je ňou čistá, citová spontánnosť, ešte neskalená nadradením rozumovej zložky osobnosti.
Žiaľ, mnohí z nás nechceli počuť túto dobrú radu a tak sa z nich stali vlastným rozumom obmedzené bytosti, stojace cudzo vo stvorení, ako smiešne karikatúry človeka, neschopné chápať nič, čo presahuje ich úzke, dobrovoľné rozumové obmedzenie.
Môj článok je preto možné pochopiť iba ľuďom, u ktorých stoja cit a rozum aspoň do určitej miery v súlade so Zákonitosťami vo stvorení. Jeho pochopenie je však nemožné tým, v ktorých vnútri vládne iba rozum, nadradený nad citom, ktorý spupne odsúva do ríše rozprávok a nereálnosti všetko, čo nemôže pochopiť, z pozície vlastného hmotného obmedzenia.

M.s., zaujíma ťa vôbec diskusia, alebo si vystačíš aj úplne sám?