Hoci si všetci veľmi dobre uvedomujeme pominuteľnosť svojho pozemského tela, v najhlbšom kútiku duše tlie predsa len v každom z nás neuhasiteľná túžba po večnom živote. Táto túžba nemôže byť zrealizovaná v hmotnom tele, čo isto každý chápe, ale naše najhlbšie ja akoby cítilo, že ide o čosi, čo sa predsa len dá niekde a nejakou formou uskutočniť.
Rozum sa samozrejme bude stavať proti, predostierajúc tisíce argumentov o nemožnosti niečoho podobného, ale spomínaný, tichý vnútorný hlas sa nedá umlčať po celý život. Ba práve naopak, čím bude človek starší, tým zreteľnešjie sa bude ozývať. A je to práve tento vnútorný hlas, ktorý nám napriek všetkej logike rozumu, hovorí o skutočnom zmysle života, ktorým je ...dosiahnutie výsady smieť žiť večne.
Ten tichý hlas v nás totiž vie, že existuje sféra bytia mimo hmotnosť, ktorá je skutočným cieľom nášho putovania. Ale na to, aby sme sa tam dostali a získali pre seba dar večného bytia, musíme splniť určité kritériá, pretože ríša Svetlého, večného a radostného tvorenia sa zachvieva iba v bezvýhradnom súlade so Zákonmi stvorenia a len človek, ktorý ich spoznal, naučil sa ich rešpektovať a podľa nich žiť, sa môže stať jej obyvateľom.
No a práve život na zemi je školou, v ktorej sa to máme naučiť. Vyučovanie prebieha v slede mnohých pozemských životov, takže každý z nás dostáva mnoho príležitostí k dokonalému osvojeniu si požadovaných kritérií a k postupnému dozrievaniu k úspešnému absolvovaniu „záverečnej“ skúšky.
Učebná látka, čiže znalosť Zákonov stvorenia, bola ľudstvu dávaná vždy znova a znova, v rôznych formách a výkladoch, dokonale prispôsobená zrelosti a chápavosti ľudí rôznych historických období a geografických oblastí. A preto aj v dnešnej dobe prichádza ku každému otvorenému človeku poznanie o požiadavkách, ktoré musí splniť, ak si chce pre seba vydobiť výsadu večného bytia.
Na záver však treba spomenúť jednu závažnú skutočnosť: Čas výučby nie je nekonečný, pretože naša “škola”, čiže hmotnosť, podlieha vzniku a zániku. Táto zákonitosť platí pre pozemské telo, pre každú jednotlivú planétu, pre celú slnečnú sústavu i pre celý vesmír. Čas našej výučby je teda podmienený časom trvania hmotnosti.
Kto však v slede mnohých pozemských životov dozreje zodpovedajúcim spôsobom a je schopný zosúladiť svoj život so Zákonmi stvorenia, ten sa nemusí ničoho obávať, pretože bude schopný oslobodiť sa včas z dosahu hmoty a vstúpiť do bezpečia večnej ríše.
Kto ale svoje životy premrháva, nevenujúc pozornosť svojmu “vzdelávaniu sa” , ten zostáva zviazaný s hmotou, s ktoru musí byť potom zákonite spolustrhnutý do rozkladu všetkého hmotného. A to je potom jeho definitívna záhuba.
V železnom a nemeniteľnom chode stvorenia máme teda iba dve cesty. Jednu nahor, k večnému bytiu a k naplneniu skutočného zmyslu nášho života, alebo druhú cestu, cestu igonorovania pravého zmyslu ľudského života, ktorá je však istou cestou do záhuby.
Namáhajme sme preto poznávať Zákonitosti vo stvorení a upravovať svoj život do súladu s nimi.Všetko totiž stojí nejaké úsilie. Či už chceme skončiť školu, našetriť si na auto, postaviť dom, ísť na dovolenku, všetko toto stojí nemalú mieru nášho snaženia.
A vari možno naivne dúfať, že to najcennejšie, čo vôbec môže človek získať, nám spadne do lona samo od seba a úplne bez námahy? Určite nie! Zamerajme preto naše snaženie tým jediným správnym smerom a nepremrhávajme svoj život na niečo, čo je v porovnaní so spomínaným vysokým cieľom – darom smieť žiť večne, úplne ničotné. Lebo času, ktorý nám k tomu zostáva, už nemáme nazvyš.

M.S.
Slovenské občianske združenie pre posiľňovanie mravov a ľudskosti

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

trepes pan farar na tom nepravom mieste.

Mne nepripada ako pan farar, ale skor ako daky ezoterik. Ovsem rad bych bol keby pan m.s. okrem postulovania aj dokazoval, alebo aspon reagoval na medzery v jeho "uceni". Napriklad preco nahota u ludi ma byt tym spustacom obrovskej "energie" a u zvierat sa nad nahotou nepohorsuje a pod. Takych pripomienok sme tu viaceri mali viacej v roznych temach. Ale co uz, snad ako aj ini veriaci, On si len opakuje svoje "mantry", a vobec ich neskuma kriticky.

Vidim, ze Ty si zmysel zivota nasiel v straseni. V straseni sameho seba a v straseni inych. To by ma zaujimalo, ako Ty vlastne zijes? Ty musis zit v neustalom napati. Z Teba ide tolko negativneho. Pocuvaj, ma Ta vobec niekto uprimne rad? Spoznal si v zivote lasku? Splodil si deti? Dufam ze nie, lebo verim, ze by si im spravil zo zivota peklo.

Ja Ta chapem. Ty si si nedokazal najst nejake to miesto na tomto svete a tak si si ho nasiel mimo nasho sveta. Ale preco vnucujes tuto terapiu nam, ostatnym, ktori taketo psychicke problemy nemame?

Objektívny zmysel života podľa môjho názoru neexistuje.
Subjektívny pochopiteľne áno. Ale na svete žije viac ako 6 miliárd ľudí a zisťovať, čo je ich zmyslom života by sa muselo stať mojím zmyslom života, aby som to zistila.

Všeobecne - zmyslom života je prežiť , dostať sa až do obdobia pohlavnej dozretosti, nájsť si partnera, splodiť potomstvo (predať gény) príp. ho aj vychovať, zomrieť. Dá sa uplatniť na všetko ak sa to mierne upraví.
Konkrétne (ľudský) - hocičo

Zbytočne som sa namáhal mu odpovedať, mal som si najprv prečítať jeho predchádzajúce príspevky. Vypadá to na scientológiu.

Chceš pravdu, ale potrebuješ lži. Chceš pravdu, ale potrebuješ lži. Chceš pravdu, ale potrebuješ lži. Chceš pravdu, ale potrebuješ lži. Chceš pravdu, ale potrebuješ lži. Chceš pravdu, ale potrebuješ lži. Chceš pravdu, ale potrebuješ lži. Chceš pravdu, ale potrebuješ lži.

Vážení priatelia

Odporúčam Vám prečítať si moju odpoveď v politike, v téme o voľbách, najmä však jeho druhú časť.
Týka sa aj tejto diskusie a možno ním budete prekvapení.

Vážený „Poro"

Chcem sa vyjadriť k Vami spomenutému rozdielu medzi nahotou zvierat a ľudí.

Už z povahy veci samotnej, čiže z nepreklenuteľnej druhovej rozdielnosti medzi zvieraťom a človekom, vyplýva absolútna nelogickosť ospravedlňovania nahoty človeka, nahotou zvieraťa.

Každý totiž vie, že človek stojí vo vývoji vyššie a teda i jeho vnútorná podstata je úplne iná, ako vnútorná podstata zvieraťa. V evolučnom vývoji obdržal človek zo zvieracieho sveta iba telo, kým jeho najvnútornejšie jadro – čiže to, čo nás od zvierat odlišuje, je úplne iné – je ním totiž ...duch! Duch človeka, ktorého úlohou je preduchovňovať, zušľachťovať a povznášať všetko okolo nás, čiže aj z evolučného vývoja vzyšlé, hmotné zvieracie telo a pretvoriť ho do výsostne ľudskej podoby.

Lebo prví ľudia sa svojim telesným vzhľadom podobali viac na opicu, ako na človeka, ale duch, prebývajúci v ich vnútri, postupným vývojom zušľachťoval toto polozvieracie telo a dával mu ľudskú formu.

Nahota, spojená s prirodzenosťou, alebo inak povedané, s bytostnou podstatou zvieraťa, bola taktiež prirodzená a vlastná ranným štádiám ľudstva na zemi. Ale čím viac duch zušľachťoval telo i všetko vôkol seba, tým viac bola ľuďmi pociťovaná nutnosť zahaľovania sa, ktorá nepramenila iba z potreby chrániť sa pred chladom, ale z čoraz intenzívnejšie sa prebúdzajúcej vlastnosti ducha – studu. A čím bol ľudský duch vyvinutejší, tým intenzívnejšie v ňom rástol tento pocit studu. Vo všeobecnosti sa totiž nevie, že práve stud je istým meradlom výšky duchovnej úrovne človeka: Čím intenzívnejšie je ním vnímaný, tým vyššia je duchovná úroveň daného jedinca.

Pozrime sa z tohto uhľa pohľadu na reálne dianie okolo nás. Aj v súčasnosti sa na zemi nachádza mnoho komunít a skupín, u ktorých je nahota naprosto prirodzená. Avšak takmer vždy ide o komunity, stojace na nižších stupňoch vývoja, prebývajúce v odľahlých pralesných oblastiach, alebo iných, odľahlých častiach sveta, ďaleko od civilizácie. Títo ľudia sú jednoduchí, prirodzení a spontánni, žijúci v symbióze s prírodou, čo by v podstate nebolo zlé, pokiaľ by nešlo o ustrnutie na jednom z nutných vývojových stupňov ľudstva.

A teraz, v protipóle, sa pozrime na život ľudí v 19. storočí, konkrétne na ženskú módu napríklad v Anglicku, alebo aj v iných častiach Európy, vyznačujúcu sa nosením dlhých sukní, dlhých rukávov a pod krkom upnutých golierov.

Žiaľ, počas celej histórie samozrejme existovali i trendy snažiace sa eliminovať pocit studu v človeku, avšak takzvané „moderné“, 20. storočie, urobilo v tejto oblasti priam revolúciu, žiaľ, nekomunikujúcu so chceným vývojom človeka vo stvorení, symbolizujúcu nesmierny duchovný úpadok ľudstva, nazývajúceho zdravý stud zaostalosťou a nemodernosťou. Ako som však už spomínal vo svojom predchádzajúcom článku, napredovanie ľudstva iba v oblasti vedy a techniky na jednej strane a jeho morálna degradácia na strane druhej musia logicky vytvárať a aj vytvárajú to najideálnejšie podhubie pre tragický kolaps celej civilizácie.

A táto nehanebnosť, alebo zvrátené odhaľovanie nie je viditeľné iba vo fyzickej oblasti, ale i v oblasti duševnej. Vezmime si napríklad také zdanlivo neškodné, mobilné telefonovanie. Človek niekedy žasne, o akých dôverných a intímnych veciach sú ľudia schopní hovoriť na verejnosti. Taktiež možno spomenúť, u nás ešte nie v takej miere, ako na západe, rozšírenú módu rôznych psychológov a psychoterapeutov, ktorá je založená na duševnom odhaľovaní sa pre iným človekom, čím sa v ľuďoch cielene ničí jedna z najušľachtilejších zložiek ich osobnosti – zdravý, prirodzený stud.

A tak, pod pojmom „modernosť“ sa ako zvonka – vo fyzickej oblasti, tak i zvnútra – v duševnej oblasti, usilovne rúcajú všetky mantinely zdravého studu a s týmto horúčkovitým úsilím, ako ruka v ruke kráča celkový duchovný úpadok ľudstva. Lebo, ako už bolo povedané, miera zdravého studu je zároveň mierou skutočnej duchovnej úrovne jednotlivca.

Vážený „Poro"

Chcem sa vyjadriť k Vami spomenutému rozdielu medzi nahotou zvierat a ľudí.

Už z povahy veci samotnej, čiže z nepreklenuteľnej druhovej rozdielnosti medzi zvieraťom a človekom, vyplýva absolútna nelogickosť ospravedlňovania nahoty človeka, nahotou zvieraťa.

Každý totiž vie, že človek stojí vo vývoji vyššie a teda i jeho vnútorná podstata je úplne iná, ako vnútorná podstata zvieraťa. V evolučnom vývoji obdržal človek zo zvieracieho sveta iba telo, kým jeho najvnútornejšie jadro – čiže to, čo nás od zvierat odlišuje, je úplne iné – je ním totiž ...duch! Duch človeka, ktorého úlohou je preduchovňovať, zušľachťovať a povznášať všetko okolo nás, čiže aj z evolučného vývoja vzyšlé, hmotné zvieracie telo a pretvoriť ho do výsostne ľudskej podoby.

Lebo prví ľudia sa svojim telesným vzhľadom podobali viac na opicu, ako na človeka, ale duch, prebývajúci v ich vnútri, postupným vývojom zušľachťoval toto polozvieracie telo a dával mu ľudskú formu.

Nahota, spojená s prirodzenosťou, alebo inak povedané, s bytostnou podstatou zvieraťa, bola taktiež prirodzená a vlastná ranným štádiám ľudstva na zemi. Ale čím viac duch zušľachťoval telo i všetko vôkol seba, tým viac bola ľuďmi pociťovaná nutnosť zahaľovania sa, ktorá nepramenila iba z potreby chrániť sa pred chladom, ale z čoraz intenzívnejšie sa prebúdzajúcej vlastnosti ducha – studu. A čím bol ľudský duch vyvinutejší, tým intenzívnejšie v ňom rástol tento pocit studu. Vo všeobecnosti sa totiž nevie, že práve stud je istým meradlom výšky duchovnej úrovne človeka: Čím intenzívnejšie je ním vnímaný, tým vyššia je duchovná úroveň daného jedinca.

Pozrime sa z tohto uhľa pohľadu na reálne dianie okolo nás. Aj v súčasnosti sa na zemi nachádza mnoho komunít a skupín, u ktorých je nahota naprosto prirodzená. Avšak takmer vždy ide o komunity, stojace na nižších stupňoch vývoja, prebývajúce v odľahlých pralesných oblastiach, alebo iných, odľahlých častiach sveta, ďaleko od civilizácie. Títo ľudia sú jednoduchí, prirodzení a spontánni, žijúci v symbióze s prírodou, čo by v podstate nebolo zlé, pokiaľ by nešlo o ustrnutie na jednom z nutných vývojových stupňov ľudstva.

A teraz, v protipóle, sa pozrime na život ľudí v 19. storočí, konkrétne na ženskú módu napríklad v Anglicku, alebo aj v iných častiach Európy, vyznačujúcu sa nosením dlhých sukní, dlhých rukávov a pod krkom upnutých golierov.

Žiaľ, počas celej histórie samozrejme existovali i trendy snažiace sa eliminovať pocit studu v človeku, avšak takzvané „moderné“, 20. storočie, urobilo v tejto oblasti priam revolúciu, žiaľ, nekomunikujúcu so chceným vývojom človeka vo stvorení, symbolizujúcu nesmierny duchovný úpadok ľudstva, nazývajúceho zdravý stud zaostalosťou a nemodernosťou. Ako som však už spomínal vo svojom predchádzajúcom článku, napredovanie ľudstva iba v oblasti vedy a techniky na jednej strane a jeho morálna degradácia na strane druhej musia logicky vytvárať a aj vytvárajú to najideálnejšie podhubie pre tragický kolaps celej civilizácie.

A táto nehanebnosť, alebo zvrátené odhaľovanie nie je viditeľné iba vo fyzickej oblasti, ale i v oblasti duševnej. Vezmime si napríklad také zdanlivo neškodné, mobilné telefonovanie. Človek niekedy žasne, o akých dôverných a intímnych veciach sú ľudia schopní hovoriť na verejnosti. Taktiež možno spomenúť, u nás ešte nie v takej miere, ako na západe, rozšírenú módu rôznych psychológov a psychoterapeutov, ktorá je založená na duševnom odhaľovaní sa pre iným človekom, čím sa v ľuďoch cielene ničí jedna z najušľachtilejších zložiek ich osobnosti – zdravý, prirodzený stud.

A tak, pod pojmom „modernosť“ sa ako zvonka – vo fyzickej oblasti, tak i zvnútra – v duševnej oblasti, usilovne rúcajú všetky mantinely zdravého studu a s týmto horúčkovitým úsilím, ako ruka v ruke kráča celkový duchovný úpadok ľudstva. Lebo, ako už bolo povedané, miera zdravého studu je zároveň mierou skutočnej duchovnej úrovne jednotlivca.

Vážený „Filip“.

K Vašej domnienke o strachu, ktorý podľa vás šírim.

Keď si večer vypočujeme predpoveď počasia a hlásia dážď, vezmeme si jednoducho dáždnik, aby sme mali istotu, že nezmokneme.

Ak hlásia mínus 20, určite si nevezmeme tričko s krátkymi rukávmi, ale kožuch a potom sa už nemusíme obávať nachladnutia, alebo nebodaj zamrznutia.

Keď teda hovorím o zákonitom dianí v stvorení, nie je mojim úmyslom nikoho strašiť, ale iba upozorniť na isté nezvratné skutočnosti, aby sa následne každý rozumný človek zariadil tak, že mu toto dianie neublíži, ale naopak, povznesie ho.

Ak sa však niekto rozhodne aj po predpovedi daždivého počasia ísť von bez dáždnika, alebo v mínus 20 ísť niekde v tričku s krátkymi rukávmi prosím, je to jeho slobodná vôľa. Toto právo slobodnej voľby mu nebude upreté, avšak dôsledky ho nemôžu minúť. A neminú ho ani v prípade nepochopenia pravého zmyslu jeho života na zemi a vo stvorení.

OK, tak si vykame a ospravedlnujem sa, za predchadzajuce tykanie, ale je takym zvykom, ze na forach si ludia tykaju, kym si niekto, vyslovenie, neziada vykanie.

Velmi ocenujem, ze ste vstupili do dialogu. Predsa len, je to forum, aj ked sa da pouzit iba na proklamacie.

Pozrite sa, pan m.s., ak ma presvedcite, ze to Vase strasenie, nie je iba reklama na tu vasu zazracnu vodicku, tak sa mozeme zacat seriozne bavit.