Zdá sa, že sa našlo "etické" riešenie?

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

A ďalšie:

Americkí genetici založili nové línie ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Vznikli odberom jedinej bunky z embrya, ktoré mohlo pokračovať vo vývoji.

V online sekcii časopisu Nature to oznámil päťčlenný tím Roberta Lanzu z Advanced Cell Technology v massachusettskom Worcesteri (USA). Prvou autorkou článku je Irina Klimanská.

Výskum embryonálnych kmeňových buniek dlhodobo sprevádza etický spor. V júli prezident George Bush zablokoval zákon na federálnu podporu tohto výskumu, ktorý schválili väčšiny v oboch komorách Kongresu. Bush použil veto napriek tomu, že podľa prieskumov verejnej mienky zákon podporujú takmer tri pätiny Američanov a schválilo ho aj veľa kongresmanov z jeho vlastnej strany.

Jadro problému spočíva v definícii, odkedy treba brať embryo ako ľudskú bytosť. Embryonálne kmeňové bunky sa totiž pestujú z masy vyťaženej z embrya po tom, čo vytvorí dutý útvar, blastocystu. Embryo sa pri takom odbere zničí.

Lanzov tím už minulý rok dokázal na myšiach, že línia sa dá založiť aj z jedinej bunky odobratej v skoršej fáze vývoja embrya. Ide o podobný postup, ako keď sa pri oplodnení v skúmavke získa biopsiou jedna bunka na genetickú diagnostiku embrya pred tým, než sa embryo umiestni do maternice matky.

Teraz americkí vedci zo šestnástich ľudských embryí, ktoré zvýšili po umelom oplodnení, odobrali vždy jednu z ôsmich až desiatich buniek. Podarilo sa im založiť devätnásť výpestkov, pripomínajúcich embryonálne kmeňové bunky, a najmä dve stabilné línie týchto buniek. Správajú sa presne ako konvenčné. Vyše osem mesiacov vydržali bez toho, aby sa rozrôznili na špecializované bunky tela. Ich línie sa očividne budú dať zakladať z jednotlivých buniek odobratých pri spomínanej genetickej diagnostike. Tá sa robí na rutinnom základe.

Postup Lanzovho tímu sa javí ako výhodnejší než odber embryonálnych kmeňových buniek z partenogenetického embrya (vyvíja sa po aktivácii neoplodneného vajíčka), alebo chemickým reprogramovaním dospelých kmeňových buniek (tak vznikla známa ovca Dolly, prvý klonovaný živočích z dospelej telovej bunky). Embryo je pri novom postupe úplne prirodzené. Významný pokrok samozrejme spočíva v tom, že odber jedinej kmeňovej bunky ho nezničí. (urb)

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

Lekárom z americkej Wake Forest University sa podaril husársky kúsok: v laboratórnych podmienkach prvýkrát „vypestovali“ močový mechúr. Doteraz vedeli mimo tela vytvoriť len jednoduchšie tkanivá ako pokožka, chrupavka či kosti. Znamená to nádej pre pacientov s vrodenými ochoreniami alebo rakovinou močového mechúra. Pri jeho liečbe sa používa tkanivo zo žalúdka a iných orgánov, no keďže tieto tkanivá živiny prirodzene absorbujú, často nastávajú problémy so spätným vstrebávaním odpadových látok z moču. Riešenie: pacientovi sa odoberie tkanivo z mechúra, bunky sa nanesú na umelú formu a v akomsi inkubátore, simulujúcom podmienky v tele, rastú asi dva mesiace. Posledným krokom je transplantácia. Keďže orgán tvoria vlastné bunky pacienta, odpadá problém s odmietavou reakciou imunitného systému, ktorá je častá pri transplantáciách od darcov. Oproti kontroverznému „pestovaniu“ orgánov z kmeňových buniek je výhodou, že dospelé bunky už svoju funkciu poznajú a nemusia sa špecializovať. Žeby sme boli o krok bližšie k laboratórnemu vytváraniu srdca, pečene či obličiek?

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!