To je mi jasné, že ak existuje otázka, tak existuje niečo. Ale mohlo by to byť aj tak, že by neexistovalo nič a teda ani žiadne otázky, nie? Je existencia preferovaná pred neexistenciou? Niečo pred ničím? Ak áno, prečo?

Tiež ma napadlo, že existencia je možno jediná možnosť, a tým by sa to samozrejme vyriešilo. Ale nenašiel som dôvod, prečo by nemohla byť aj druhá možnosť, teda neexistencia.

Zdá sa, že jediným logickým vysvetlením existencie niečoho je tá nekonečná reťaz príčin, lebo tam je vždy niečo, z čoho môžeme vyvodzovať. Bolo by to však pre mňa sklamanie, že po nekonečne dlhom čase nežijeme v nekonečne rozvinutej civilizácii.

Ak však vzniklo niečo bez príčiny, tak minulosť nemusela byť nekonečná a nádej nekonečného rozvoja pretrváva. Ale asi by to tiež znamenalo, že realita sa nedá úplne pochopiť logicky, lebo ako vyvodíš niečo z ničoho?

Čas existuje len v takom svete, kde je nejaký dej. A nato, aby bol nejaký dej, musí byť niečo(čo sa mení). Čiže, keď nie je nič, nie je ani čas.
Logické, nie?

Je cas vsade, kde je nieco?

Co je nieco?

Co robi nieco niecim a nic nicim?

Co je cas?

Hej, čas je niečo. Každá vec alebo myšlienka, ktorá sa dá odlíšiť od zvyšku reality, je niečo. Zdá sa mi, že ak sa niečo nedá odlíšiť od zvyšku reality, tak to neexistuje, čiže je ničím. Ak by žiadna entita (vec, myšlienka, ...) nebola odlíšená, tak by neexistovalo vôbec nič. Vlastne by neexistoval ani rozdiel medzi niečím a ničím, lebo ani tieto stavy by neboli odlíšené. Čiže niečo môže existovať iba v rámci odlišností, v logickej nerozpornosti.