A Dr. Tibor Halečka (*1931), dodnes aktívny filozof, bývalý vedúci Katedry marxistickej filozofie v Prešove píše dokonca v stati "Ľudáctvo a náboženstvo" (Zborník "Komu slúži náboženstvo?", SVPL 1971) na str. 158:

"... sociálne zloženie snemu. Bolo v ňom 63 kňazov, gróf Eszterházy, Franz Karmasin, fabrikanti a pod., na kandidačnej listine bol len jeden robotník, aj to na nezvoliteľnom mieste. Taký bol teda "ľudový" a "národný" profil slovenského snemu..."

Komická manipulatívnosť (bývalého?) súdruha, proletárskeho interenacionalistu, dnes "demokrata," keď vypichol aj jediného Maďara a pravdepodobne aj jediného Nemca v Slovenskom sneme, aby vyvracal jeho národný charakter. Tých 63 kňazov nabral hádam z kandidátov, nie poslancov.

Prinajmenej tých 9 zvolených poslancov - kňazov by ma zaujímalo bližšie, ako aj všetky údaje o politickej účasti kňazov - nielen počas prvej Slovenskej republiky. Tie sa zbierajú dosť ťažko. Z vyše 10 600 kňazov, ktorých mám v prvom celoslovenskom historickom schematizme mám zatiaľ info o členstve v Slovenskom sneme len o týchto štyroch:

"FERENČÍK JÁN, Mons., Dr., poslanec Slovenského snemu, k r. 1941 prelato domestico Svätej Stolice, za pochlebovačný článok na Hitlera v Tatranskom Slovákovi 19. 4. 1941 bol pápežom ešte pred 17. 6. 1941 vyčiarknutý zo zoznamu prelátov, poslanec Slovenského snemu, k r. 1941 - 1945 - farár Ružomberok, v r. 1945, 1946 bol vo vyšetrovacej väzbe tzv. ľudového súdu, PRÍSLUŠNÝ KU SPIŠSKEJ DIECÉZE

HUDEC JÁN, poslanec Slovenského snemu, narodený 8. 1. 1906 (8. 1. 1905) vo Veľkých Kozmálovciach, ordinovaný 1. 11. 1928, zomrel 20. 4. 1975, 1928 - kaplán Voderady, pred r. 1933 - 1934 - administrátor Bernolákovo, 1934 - administrátor Zohor, administrátor Bernolákovo, 1938 - farár Bernolákovo, 1938 - 1945 - farár Rišňovce, ako jeden z veľmi mála slovenských kňazov známy svojím pronemeckým a nemecko - národnosocialistickým postojom, k r. 1971 - administrátor Horniačkovce nad Parnou, dekan, PRÍSLUŠNÝ K TRNAVSKEJ APOŠTOLSKEJ ADMINISTRATÚRE

ŠALÁT ANTON (pseudonymy: Podbučinský, Pohrončan, Zvolenčan, Tichý Slovák), profesor, spisovateľ, redaktor, publicista, narodený 12. 6. 1892 v Necpaloch nad Nitrou, ordinovaný v r. 1916, zomrel 17. 9. 1944 na Sliači, 1908 - štúdium na gymnáziu Banská Bystrica, 1912 - štúdium bohoslovia Banská Bystrica, do r. 1943 - poslanec Slovenského snemu, k 17. 9. 1944 - farár Sliač, 17. 9. 1944 - zavraždený počas SNP spolu s 11 inými - partizánmi, jeden z jeho jeho vrahov bol v r. 1945 pomstený smrťou ľudovým súdom, INÉ FUNKCIE: dištriktuálny školský inšpektor, poslanec Slovenského snemu za HSĽS, člen Správnej rady Stredoslovenskej banky v Banskej Bystrici, člen správneho výboru Slovenskej kresťanskej záložne v Banskej Bystrici, predseda kuratória Národohospodárskej župy stredoslovenskej, REDIGOVAL A VYDÁVAL: Zábavník (časopis založil, v r. 1923 - 1928 vyšlo 35 zväzkov), Náš priateľ (diecézny týždenník), PUBLIKOVAL AJ: Slovák, Tatranský orol, Štúrov hlas (krajový týždenník), AUTOR: politické brožúry, poviedky, humoresky, besednice a črty, PRÍSLUŠNÝ K BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZE

ŠINDELÁR ALEXANDER, poslanec Slovenského snemu, šéfredaktor, člen obecného zastupiteľstva v Piešťanoch, zomrel 2. 11. 1947 po r. 1923 (pred r. 1936) - šéfredaktor mesačníka Pútnik svätovojtešský, 4. 5. 1930 - 2. 11. 1947 - farár Piešťany, 2. 11. 1947 - zavraždený na chodbe farského úradu ranou z pištole, INÉ FUNKCIE: k r. 1934 - 1935 - člen správy SSV, k r. 1934 - 1936 - člen výboru SSV,PRÍSLUŠNÝ K TRNAVSKEJ APOŠTOLSKEJ ADMINISTRATÚRE"

Ak si pozrieš zdroj, ktorý uvádzam:

farář v Nemčiňanech Vincent Boleček
nitranský kanovník Jozef Buday (28.1.1877 – 15.11.1939)
ružomberský kněz Ján Ferenčík
bratislavský kanovník Karol Körper
správce fary v Senici nad Myjavou Ferdinand Mondok
farář v Dolné Dubové Vojtech Plechlo
římskokatolický fatrář Josef Steinhübl (26.3.1902 - 16.4.1984 SRN)
řeckokatolický kněz z Vyšnej Oľky Anton Šimko
kněz a teolog Jozef Tiso (13.10.1887 – 18.4.1947)

Zoznam:

Only registered users can see links on this forum! Register or Login on forum!

V tej českej diskusii (Mohla by si sa opýtať Michala Šimúnka na jeho zdroj?) je uvedený bez akýchkoľvek iných dát ako poslanec aj:

Jankovič František - pod tým istým menom mám tohto kňaza, už v 45-om bol odsúdený, takže by to mohol byť on:

JANKOVIČ FRANTIŠEK, narodený 21. 11. 1894 v Cíferi, ordinovaný 19. 6. 1917, 1917 - kaplán Banská Štiavnica, 1917 - profesor Banská Štiavnica, 1926 - aj k r. 1945 - farár Banská Štiavnica, 1928 - vicedekan, 1942 - a numere vic. for. relevatus, k r. 1945 - farár Banská Štiavnica, 1945 - politický väzeň, odsúdený tzv. ľudovým súdom na 12 rokov, 1947 - prepustený, 1949 krátko väznený pre cirkevnú angažovanosť, PRÍSLUŠNÝ K TRNAVSKEJ APOŠTOLSKEJ ADMINISTRATÚRE

Mnou vyššie uvedeného farára Antona Šaláta má Michal uvedeného len ako publicistu

Michal Šimunek tiež uvádza Eugena Filkorna - ako riaditeľa Svoradova. Aj tento bol kňazom (možno aj ďaľší, ešte sa na to pozriem. Okrem toho pochybujem, že by si J. Tiso ponechával aj poslanecký mandát):

FILKORN EUGEN, Mons., ThDr., PhDr., pápežský prelát, kanonik, predseda cirkevného súdu, narodený 10. 11. 1881 v Nitrianskom Pravne (vtedy: Nemecké Pravno), ordinovaný v r. 1904 v Nitre, zomrel 5. 1. 1974, študoval v Pešti, 1904 - kaplán Močenok, 1908 - profesor náboženstva, 1908 - profesor náboženstva Nitra, 1915 - vojenský kurát Wieselburg a. d. Erlauf, 1917 - PhDr., po 1. svetovej vojne kaplán Nitra, spolu s kňazom ThDr. Kasalom Jánom založili robotnícky spolok, postavili rodinné domy v Nitre, pod Kalváriou, 1919 - profesor na gymnáziu Prievidza, 1920 - hlavný správca nakladateľského spolku Lev Trnava, cirkevný sudca, 22. 7. 1922 - z jeho iniciatívy založený Spolok kolégia svätého Svorada, riaditeľ a duchovný správca Svoradova - študentského internátu, 1923 - profesor v seminári Nitra, 1924 - zorganizoval Eucharistický kongres v Bratislave, 1924 - 1928 - člen výboru Župného zastupiteľstva v Bratislave, 1925 - organizátor prvej slovenskej púte do Ríma, 1927 - dokončený prvý trakt nového Svoradova, 1928 - člen výboru Krajského zastupiteľstva v Bratislave, 1931 - pápežský tajný komorník, 1936 - prelát, 1938 - kanonik, 1941 - archidiakon žilinský, v r. 1945, 1946 odsúdený tzv. ľudovým súdom na 8 rokov, INÉ FUNKCIE: založil Katolícku jednotu žien so sídlom v Trnave, ktorej bol aj k r. 1932 duchovným správcom, k r. 1934 - 1936 - člen výboru SSV, 1939 – 1945 – poslanec Slovenského snemu, v 50 - tych rokoch súdený pre náboženskú angažovanosť, potvrdením jeho bezúhonnosti bolo jeho následné zvolenie za predsedu cirkevného súdu, bol členom správneho výboru SSV, krajinským poslancom (SĽS), kultúrnym referentom Krajinského úradu v Bratislave, od kaplánskych miest sa venoval sociálnej starostlivosti, zakladal učňovské domovy, PRÍSLUŠNÝ K NITRIANSKEJ DIECÉZE