Pozrime sa napriklad na vyvin v prave. Teologicka koncepcia jusnaturalizmu hovori o bozom prave, ktore je dokonale, ale ktore mozme poznat len ciastocne pomocou zjavení. Na zemi existuje tzv. poddanská zmluva, ktoru uzavrel boh z ludmi (stredovek). Ta urcuje hierarchiu ludi, ktori su si rovní len pred bohom. Na svete panuje prirodzena nerovnost - tzv.ucenie o trojakom lude. Toto nerovnake usporiadanie ma casto za nasledok zneuzivanie sedliakov ako najnizsej vrstvy mocnymi (sedliakov bolo viac ako 80 percent) - nikto s tym vsak nic nerobil viac ako 1000 rokov pretoze takyto stav bol povazovany za prirodzeny - bol predsa dany bohom. V skutocnosti bol dany cirkvou, ktora pre istotu branila poddanym slobodne citat Bibliu.

"...kněz, zneužívá jména božího:´královstvím božím´ nazývá stav společnosti, v němž kňez určuje hodnotu věcí..." (F.Nietzche - Antikrist 26)

Az upadok cirkvi a reformacia v 15.- 16. stor. ludom umoznili vobec si uvedomit nespravdlivost a nerovnost v spolocnosti. Boh vie, kde by sme teraz boli, keby nenastala kriza zapadnej cirkvi (asi v 'kralovstve bozom').

Podobne tomu je doteraz v oblasti islamskej pravnej kultury. Islamske bozie pravo (šaria) sa v poslednom obdobi zase presadzuje v Islamskych štatoch, napriek existencii kodifikovaneho prava, ktore sem priniesli zvacsa zapadny kolonizatori. Plati tu zasada taklíd - zasada absolútnej nemennosti - ktora zasa vychadza z argumenatacie, ze pravo mosilmom zoslal samotny allah a preto je to pravo dokonale a nemenne. Nemenne pravo, ale sposobuje brzdenie vyvoja v spolocnosti. Na zaciatku islamu mohlo mat pozitivny jednotiaci efekt (expanzia arabov v 8. stor), ale dnes uz tomu tak nieje. Velku dolezitost ziskal vyklad šarie - takymto sposobom sa pokušaju obchadzat rigidne pravidla, aby sa docielil aspon aky taky pokrok.