7 V úzkosti som vzýval Pána a volal som ku svojmu Bohu. Zo svojho chrámu počul môj hlas a moje volanie pred jeho tvárou preniklo k jeho sluchu.
8 Zem sa pohýbala a zachvela; vrchy sa otriasli a pohli v základoch, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier a spaľujúci oheň z jeho úst, vyletúvali z neho žeravé uhlíky.
10 Znížil nebesia a zostúpil: čierne mračno pod jeho nohami.
11 Zasadol na cheruba a vzlietol, vznášal sa na krídlach vetrov.
12 Temnotami sa celkom zahalil a stánok si urobil z čierňavy vôd a oblakov.
13 Pred žiarou jeho tváre mraky lietali, ľadovec a žeravé uhlie.
14 Pán z neba zahrmel a zaznel hlas Najvyššieho: ľadovec a žeravé uhlie.
15 Vyslal šípy a rozprášil ich, vrhol blesky a zmietol ich.
16 Otvorili sa hlbočiny vôd a základy zeme sa odkryli. Pred tvojou hrozbou, Pane, pred víchricou tvojho hnevu.
17 Z výsosti čiahol rukou a chytil ma a vyzdvihol ma zo stredu hlbokých vôd.
18 Vytrhol ma z rúk mojich premocných nepriateľov, z rúk tých, čo ma nenávideli a boli silnejší ako ja.
19 Napadli ma v môj deň nešťastný, ale Pán mi bol podperou.
20 Vyviedol ma na miesto priestranné, zachránil ma, lebo si ma obľúbil.
To si mam ako toto vysvetlit? Stvoritel celeho vesmiru si tu lieta na cherubinovi, funi dym z nozdier, meta sipy okolo seba a ma ruku ktorou dokaze uchopit....

Mne to skor pripada ako dalsi kamienok do anikenovej teorie o navsteve z vesmiru